RADOVAN ČEREVKA - RADIM LABUDA - JÁN VASILKO - INGRID VIŠŇOVSKÁ
vo štvrtok 30.6.2005 o 19.30h v Pálffyho paláci GMB na Panskej 19 a Galérii Hit na Hviezdoslavovom nám. 18 Cenu odovzdá Nena Thayer, manželka Charge d´affaire USA na Slovensku. Programom sprevádza Adela Banášová. Výstava potrvá do 4.9.2005. Otvorené denne okrem pondelka od 11 do 18h
FINALISTI 10. ROČNÍKA CENY OSKÁRA ČEPANA
Radovan Čerevka, Radim Labuda, Ján Vasilko, Ingrid Višňovská O finalistoch 10. ročníka súťaže Cena Oskára Čepana rozhodla odborná porota v zložení Dušan Brozman, Gabriela Garlatyová, Richard Gregor, Daniel Grúň, Július Koller, Lucia Tkáčová, Dušan Zahoranský (predseda) .Slávnostné vyhlásenia víťaza a otvorenie výstavy štyroch finalistov sa uskutoční 30.6. 2005 o 19.30h v Galérii mesta Bratislavy (Pálffyho palác).
Radovan Čerevka (1980)
1999 - Fakulta umení, Tu, Košice, Ateliér slobodnej kreativity, prof. J. Bartusz
Radovan Čerevka bude na výstave finalistov Ceny Oskára Čepana 2005 prezentovať 2 nové práce, ktoré plynulo nadvazujú na tie staršie. Sú nimi videoinštalácia "Hmatateľný dôkaz" a pilotný objekt z cyklu"Reutersdrama". Okrem toho premietne niekoľko videí /cc.4ks/, ktoré priamo každý svojím spôsobom odkazujú k Čečensko-ruskému konfliktu, prezentuje digitálnu tlač "POPSHAMIL" (variant bilbordu v rámci projektu Billboart Gallery Europe v roku 2005), „Hromadný útok na molotov kokteil 2001-2005 a ukážky pohľadníc z cyklu KAUKAZSKE NARODENINY (séria pohľadníc doplnená videom s rovnomerným názvom, ktorá vznikla v rámci workshopu Istroart, Bratislava 2004). “Hlavnymi dielami prezentácie sú 2 nové práce. V "Hmatateľnom dôkaze som do vojenského stanu, kde je tma, umiestnil plastickú mapu Čečenska s osvetlenými hranicami. Mapa na spôsob školských či turistických máp je obohatená o zväčšené figúry partizánov a je určená k ohmataniu. Reutersdrama je modelom 1:10, ktorý vychádza z plániku agentúry Reuters pojednávajúcom o útoku na irackú faludju. Moja verzia modelu je posunutím sa v čase pôvodnej prevzatej situácie tak, že som po svojom kreoval vývoj udalostí. V ustrédnom videu Kaukazske narodeniny spolu s pohľadnicami som sa nechal inšpirovať televiznými gratulačnými slideshow, kde sa v rytme ruského superhitu od TATU "nasnenogonat" striedajú fotografie čečenských bojovníkov s menami a vekom.
Popri téme jazykových kurzov a rôznych interpretácií kafkových diel ma odjakživa zaujímali vojnové konflikty a spolu so záľubou v modelárstve sa to v rôznych formách prejavuje na mojej politicky ladenej časti tvorby. Snažím si zachovať nestranný pohľad a výtvarnú stránku veci považujem za rovnako dôležitú ako samotný odkaz.
Radim Labuda (1976)
1995 – 2000 Fakulta architektúry STU, Bratislava
2003 - Akadémia umení, Praha, Ateliér nových médií, prof. M. Bielický
Na výstave finalistov Ceny Oskára Čepana sa prezentuje videoinštaláciou, jedným samostatným videom a zbierkou krátkych videi.
“V mojej práci som sa od konceptuálnej tvorby prepracoval k médiu videa, na ktoré sa zameriavam posledné tri roky takmer výlučne. Spôsob mojej práce by som charakterizoval ako voyeristické skúmanie obrazu zachyteného mojou videokamerou, často výjavov z bežného života. Často v procese svojej práce zisťujem, ako som ovplyvnený klasicou maľbou, moje obrazy akoby gravitačne skĺzavali k ikonickým a archetypálnym obrazom, známym z dejín umenia. Okrem referencií na klasický videoart a film (osobitnú zmienku si zasluhuje práca Isaaca Juliena, Lorny Simpsonovej a Martina Arnolda), sa hlásim aj k citlivosti mojej generácie ovplyvnenej hudobnými videoklipmi a VJ-ingom odlišnej v chápaní média pohyblivého obrazu. Všetky prezentované práce vznikli počas môjho študijného pobytu v San Franciscu. Zatiaľ čo inštalácia "Folsom St. Fair" je typickým príkladom môjho spôsobu práce, "Colby" a "16 kameňov" sú skôr výnimočnými prípadmi. Videoinštalácia Colby (rekonštrukcia podľa Garyho Hilla) je ako to napovedá podtitul, rekonštrukciou materiálu, ktorý Gary Hill natočil s protagonistom môjho videa. Video doteraz nebolo nikde vystavené, materiál vznikol iba pred rokom. Podmienky boli čo najvernejšie reprodukované - model, jeho oblečenie, červený vankúš, čierne pozadie, osvetlenie a scéna bola natáčaná z dvoch uhlov pohľadu. 16 kameňov je krátke video založené na citáte z filozofickej práce Anti-Oidipus francúzskej dvojice autorov Gillesa Deleuza a Felixa Guattariho. Video je jednoduchým pretlmočením citátu do vizuálnej podoby, ktorá vo svojej doslovnosti podvracia jeho pôvodný význam v pôvodnom kontexte. Zbierka videí nazvaná "Video concrete" obsahuje päť prác predstavujúcich moju tvorbu videa ako zvukovej skladby. Kolekcia bude obsahovať videá "Chika", "Chlapec s akordeónom", "Good Mojo", "Folsom St. Fair" a "Baker Beach".
Ján Vasilko (1979)
1999 – 2005 Fakulta umení, TU, Košice, Ateliér súčasného obrazu, prof. R. Sikora
Prezentoval sa sériou malieb, ktoré sú ako sám hovorí „melancholické a zároveň humorné či absurdné.
„So smútkom, ktorý cítim z tohto sveta sa vyrovnávam práve absurdným humorom. Zaujímajú ma ideály, utópie, hrdosť, romantizmus v tom pôvodnom a neskazenom zmysle slova a nakoniec i humor, ktorému len málokto rozumie. ... Najdôležitejšími vecami na mojich obrazoch sú námety. Ale i farba, ktorou sa začal zaobrať v období inšpirácie témou komercie v športe a s ňou súvisiacou reklamou.“ Spolu s P. Králikom založili Stranu železných – výtvarnú skupinu, ktorá sa zaoberá utopickou, absurdnou, melancholickou a romantickou činnosťou. Je to ochrana práv a slobôd starých či nových strojov a poľnomechanizmov.“ Ikonografia malieb teda vychádza z jeho vlastných filozofických a umeleckých stratégií reflektovaných v mataforickej a symbolickej skladbe prvkov reality, ktoré si so záujmom vyberá a prisudzuje im vlastnú hodnotovú hierarchiu.
Ingrid Višňovská (1978)
1998 – 2004 Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, Ateliér priestorových komunikácií, doc. A. Čierny
Prezentovala sa sériou manipulovaných fotografií, ale predovšetkým multimediálymi priestrovými inštaláciami in situ, ktoré realizovala pre konkrétne prostredia (napr. Net, Space), alebo vo forme vizualizovalných projektov. Inštalácia Space, ktorú pripravila ako záverečnú diplomovú prácu pre suterénny priestor Galérie mesta Bratislavy v roku 2004 patrí k technicky náročným a časovo limitovaným inštaláciám. Autorka pracovala s technickými prvkami – svetlo, zvuk a rovnako využila interaktivitu divákov, ktorí svojou prítomnosťou udávajú rytmus a atmosféru priestoru. Minimalistická inštalácia, ktorej ďaľší, akýsi nekonečný priestor budujú laserové lúče, ponára návštevníka do záhadnej krajiny, kde občas stráca istotu pod vlastnými nohami. “V obidvoch prezentovaných dielach, Net a Space, ide o celopriestorové inštalácie s využitím nových technológií, kde zažitie "umeleckého diela" nastáva až v momente , keď do dnich divák vstúpi.”
