RANA HASHEMI má rada tvrdú hudbu, videla desiatky koncertov a festivalov, má vlastnú metalovú kapelu. V Európe nič zvláštne.
Prišla však z Iránu, kde metalisti čelia hrozbe, že ich obvinia zo satanizmu, ohrozovania morálky alebo z odpadlíctva od islamu.
Iránsky režim, podobne ako iné neslobodné režimy, postihuje najmä príslušníkov menšín, subkultúr, ľudí, čo sa odlišujú. Majoritu sa naopak snaží si kúpiť.
Rana opisuje vlastné zážitky, prenasledovanie hudobníkov, rozohnanie koncertu aj zadržanie políciou. Hovorí, že keď ľudia nadávajú na to, ako sa na Slovensku majú zle, nevedia, o čom hovoria. Pretože majú slobodu.
Ženské mená na Blízkom východe vždy niečo znamenajú. Čo znamená vaše?
Rana znamená v perzštine elegantná žena.
Vy ste elegantná žena, ktorá je metalistkou. Odkedy?
Mám 25 rokov a k metalu som sa dostala v dvanástich. Nikdy na ten pocit nezabudnem, bola to eufória. Odvtedy som ho stále počúvala, ako tínedžerka som mala v izbe veľké reproduktory. Mama vravela, že ma to prejde. A neprešlo ma to doteraz.
Navštevovali ste hudobné kluby v Teheráne?
Kluby? Tie tam vôbec nie sú. Nikde v Iráne. Môžete ísť do kaviarne alebo reštaurácie, ale rockový klub nenájdete. Počúvať hudbu môžete len doma. Prípadne na nelegálnom koncerte v undergrounde, čo je však veľké riziko, lebo vás môže odhaliť polícia.
Osobne poznám ľudí, ktorí preto išli do väzenia. Metal je v Iráne zakázaný. Označujú ho za satanskú hudbu a jeho počúvanie je hriech.
Keď si človek založí v Iráne kapelu, tak s ňou vlastne nikdy nemôže vystúpiť?
Jedine niekde v pivnici, kde ho nikto nebude počuť. Prvý koncert som videla až na Slovensku.
Odvtedy som bola na tisíckach koncertov a pamätám si každý. Doslova si to užívam, lebo doma sa mi o tom ani nesnívalo. V Iráne som bola na koncerte jediný raz a dopadlo to hrozne.
Sme Rusky a nie je nám jedno, čo sa deje doma, hovoria Čítajte Čo sa stalo?
Bola som ako sedemnásťročná zadržaná na koncerte v západnom Teheráne. Pôvodne bol povolený, malo sa hrať verejne, v jednej kapele hrali moji známi.
Aparatúra už bola rozložená, prebehla zvuková skúška, tešili sme sa, v amfiteátri sa stretlo asi tristo metalistov, videla som ich dovtedy najviac v živote.
Bol tam jeden pán, ktorý nevyzeral ako metalista. Ale ja výzor neriešim a vravela som si, že je asi zvedavý. Ale zrejme to bol tajný policajt.
Do desiatich minút bola razia, prišla polícia, dodávky. Oddelili mužov od žien, brali nás do dodávky, zatýkali a vypočúvali na polícii. Bol to hrozný zážitok, nemala som slov.
Koľko to trvalo?
