Kontratenorista Orliński: Keď som začínal so spevom, polovica ľudí z môjho koncertu odišla

Bratislavské publikum si ho zamilovalo na prvé počutie. Nadšene si vytlieskalo dva prídavky, a keby sa v jednej chvíli nezdvihol orchester a neodišiel z pódia, bohvie, koľko by si ich nadšený dav ešte vyprosil.

Nečudo, Jakub Józef Orliński má všetky predpoklady stať sa miláčikom publika všade, kam príde. A úspešne sa mu to aj darí. Tridsaťročný poľský kontratenorista má veľkú charizmu, anjelský hlas a sympatické vystupovanie.

V Bratislave debutoval na Bratislavských hudobných slávnostiach. S orchestrom Ensemble Matheus pod vedením dirigenta Jeana-Christophe Spinosiho odspieval koncert zložený z diel Antonia Vivaldiho.

Vždy ste chceli byť spevákom?

Nie, vôbec nie.

A ako sa vám to prihodilo?

Bola to dlhá cesta. Ako malý som robil veľa vecí, keďže som bol pomerne veľmi aktívne dieťa. Jazdil som na kolieskových korčuliach, na pláži s chalanmi sme na nich skúšali rôzne triky. Hral som na klavíri, chodil som na tenis, venoval som sa akrobacii aj kapoere a breakdance. Až ako 18-ročný som si uvedomil, čo chcem robiť.

Spievať som začal už ako 9-ročný v amatérskom chlapčenskom zbore. Tak som sa dostal k hudbe, ale ako pri všetkých ostatných svojich aktivitách, ani pri speve som netušil, či ma to bude baviť dlhodobo. Či budem sólový spevák, alebo len posila v zbore. Až po nejakom čase som si uvedomil, že práve hudba a spev je to, čo ma napĺňa.

Ako ste potom v sebe objavili talent na kontratenor?

Nikdy som si neuvedomoval, že mám talent na kontratenor. Len som jednoducho vždy spieval vyššie ako väčšina ostatných chalanov. Páčilo sa mi to, preto som išiel spev aj študovať.

No na začiatku som bol príšerný spevák. V Poľsku je normálne štúdium zadarmo, ale ja som zaň musel platiť, lebo som bol slabý. Vôbec by som nepovedal, že mám nejaký talent.

Všade, kam som šiel, ma odmietali. Musel som veľmi veľa trénovať a veľmi veľa študovať, aby som sa dostal tam, kde som.

Takže aj spev môže byť nielen o talente, ale najmä o tréningu?

Väčšina vecí je vždy viac o tvrdej práci, ako o talente. Talent je stále len veľmi malá časť úspechu. Predovšetkým musíte len dokola makať, trénovať, robiť na sebe. Existuje teória o desaťtisíc hodinách, ktorá hovorí, že kým sa stanete v niečom dobrý, musíte tomu venovať desaťtisíc hodín práce.

Veľmi dlho som svoj hlas trénoval ako nástroj na spievanie, tak isto, ako musím trénovať aj svoje telo. Ale áno, musíte mať aj nejaké predispozície.

V minulosti však tak vysoko ako kontratenoristi spievali len ženy alebo kastráti.