Jej knižný debut Jednorožce označili za úprimnú, poctivú a smelú knihu.
BARBORA HRÍNOVÁ s ňou uspela v rámci 16. ročníka cien Anasoft litera, a to aj vďaka tomu, že do centra pozornosti dostáva veci a témy, ktoré sú považované za periférne alebo menejcenné.
Ona sama hovorí, že by bola rada, ak by výsledkom pre čitateľa bola napríklad väčšia citlivosť na ľudí, ktorí sú vnímaní stereotypne ako iní.
"Napriek spoločenskému nastaveniu, že treba byť sám sebou, sa aj z banálnej inakosti, akou je sexuálna orientácia či vzhľad, robí nejaký problém. To, za čo človek nemôže, pranierujeme. Aj preto som sa snažila inakosť ukázať ako súčasť každodennosti," vysvetľuje v rozhovore.
Barbora Hrínová počas ceremoniálu Anasoft litera 2021. (zdroj: Juraj Starovecký)Zdá sa, akoby v posledných rokoch nielen čitateľom, ale aj porote Anasoft litera boli blízke príbehy, ktoré obsahujú výrazný generačný pohľad. Aj vy v knihe pracujete s postavami vo veku tridsať plus, ktoré bojujú okrem iného napríklad so samotou, s neistotami. Pozorujete toto v spoločnosti?
Vychádzala som z toho, čo som videla okolo seba a v ľuďoch, ktorí prichádzali do môjho života. Všímala som si hlavne takých, ktorí neboli celkom ukotvení a išlo o takzvaných hľadačov.
Boli to pre mňa konkrétne jedinečné postavy, v ktorých životoch som nachádzala témy, ktoré sú pre mňa dlhodobo dôležité, ako sú inakosť, samota, neistota.
Pravdupovediac som neriešila generačnosť a to, že moju knihu niekto označil za generačnú výpoveď, som sa dozvedela až spätne.
Spočiatku mi to prekážalo, ale už sa tomu nebránim, lebo je to zrejme myslené skôr pozitívne. A rozumiem, že sa opis diela musí nejako zovšeobecniť. Osobne inak nemám pocit, že môžem hovoriť za celú generáciu.
Kniha má názov Jednorožce, čo sa dá chápať ako určitá symbolika. Čo z vášho pohľadu znamená? Ide o akúsi nedosiahnuteľnosť, bájnosť?
Jednorožce sú archetypálny symbol, majú veľmi dlhú históriu a aj ja som sa pri čítaní recenzií dozvedala, čo všetko v ktorej epoche symbolizovali. No pri písaní som to až tak nebrala do úvahy.
Vnímam, že jednorožce sú dnes veľmi prítomné v popkultúre či v detských hračkách a je to veľmi častý symbol a artefakt.
Ich použitie v názve knihy som myslela ironicky v tom zmysle, že dnes chce byť každý tak trocha jednorožec a byť iný.
