BRATISLAVA. Kultúru a intimitu v moslimskej rodine, zážitok Európanky, ktorá sa v nej ocitne, ukazuje film "Moja afganská rodina". Nevšedný príbeh, ktorý vo štvrtok vstupuje do slovenských kín, predstavila v Bratislave jeho režisérka, česká výtvarníčka a animátorka Michaela Pavlátová. Jej celovečerný animovaný debut je adaptáciou knihy Frišta novinárky Petry Procházkovej.
Hlavnou hrdinkou je Češka Herra, ktorá sa zamiluje do Afganca a odíde s ním do jeho rodnej krajiny. "Kniha vôbec nevyzerá, že by mala mať čokoľvek spoločné s animáciou, pretože je založená na reálnom príbehu, ale je to fikcia. Nevyzerá ako príbeh určený pre animáciu, a to bol môj zámer.
Hľadala som látku, ktorá bude o silnej, zaujímavej ženskej hrdinke," uviedla pre TASR Pavlátová. Snímkou chcela dokázať, že animovaný film môže hovoriť aj o vážnych témach, nemusí byť len pre deti a vie zobraziť mnohovrstevný príbeh ako v hranom filme.
Češka vydatá v Kábule. Príbeh Petry Procházkovej získal publicitu, o akú nestál Čítajte "Kniha mala v sebe ohromný humor, čo je paradoxné, pretože hovorí, kniha i film, o mnohých veciach smutných, alebo aj hrozných," poznamenala režisérka, ktorej imponoval drsný, ironický, niekedy láskavý a chápavý humor hlavnej predstaviteľky: "Vďaka nemu môže prekonávať i ťažké veci."
Film Moja afganská rodina vznikol v česko-francúzsko-slovenskej koprodukcii. Rozpráva príbeh Heleny alias Herry, ktorá opúšťa Prahu, aby sa v Kábule z lásky vydala za svojho spolužiaka Nazira. Okrem vidiny láskyplnej budúcnosti v početnej rodine Herru z Česka tiahne aj túžba po nových zážitkoch v exotickom prostredí. Nie všetci však majú obrovské srdce ako Nazir a zmysel pre humor ako hlava rodiny, pokrokový a srdečný starý otec. Herra hľadá v novom svete svoje miesto, a práve vtedy do jej života vstúpi citlivý chlapec Mad, pochádzajúci z ďalekých hôr.
"Vnímam z ohlasov ľudí, že na nich film funguje emočne, som veľmi rada, že sa nám podarilo emócie sprostredkovať," poznamenala Pavlátová, ktorá získala Cenu poroty na festivale animovaného filmu vo francúzskom Annecy. Film, ktorý je "posolstvom o dôležitosti vzájomného rešpektu a porozumenia," bol uvedený v sekcii celovečerných filmov, kde sa predstavilo 12 titulov z celého sveta. Cena z Annecy nie je pre Pavlátovú novinkou, na festivale animovaného filmu bodovala aj s krátkometrážnymi snímkami Tramvaj (2012) a Repete (1995), odniesla si krištáľ za najlepší krátky film. Získala tiež ďalšie ocenenia vrátane nominácie na Oscara za film Reči, reči, reči (1991) a Zlatého medveďa v Berlíne za film Repete v roku 1995. V súčasnosti vedie katedru animácie na FAMU v Prahe.
