Chceli by ste mať to šťastie, že na povale zdedeného domu po babičke nájdete originál od Picassa či Modiglianiho? Pekná predstava, ktorá zaváňa neminuteľnými miliónmi na účte. A už keby ste ho teda nenašli, čo takto zohnať si staré farby a nejakého toho Renoira si namaľovať a predať? Aj tak by sa dali zarobiť tie velikánske peniaze? A vedeli ste, že odhady hovoria, že vo svete umenia sa hýbe až okolo dvadsať percent (pesimisti hovoria, že 40 percent) diel, ktorých autor je, ehm, spochybniteľný? A visia aj v galériách ako originály!
Ak máte radi výtvarné umenie, tak si prosto musíte prečítať knihu Tajomstvo stratenej galérie (prel. K. Chmel, Slovart 2021). Jej autormi sú slovinský spisovateľ Slavko Pregl a kurátor, obchodník so starožitnosťami a dnes šéf najstaršej galérie v Ľubľane Leon Pogelšek. A garantujem, že čitateľský zážitok sa dostaví zároveň s otázkami, čo z toho, čo autori napísali, je pravda, čo fikcia. A pochybnosti, či sú všetci tí Matissovia, Picassovia, Modiglianovia a Renoirovia v galériách tí praví, vás nahlodajú ako červík staré trámy na tej povale v zdedenom dome.
Na Hirošimu nikdy nezabudneme Čítajte Poďme však pekne po poriadku a vstúpme do sveta, v ktorom sa snúbi pravá balkánska divokosť, špekulácie obchodníkov s umením, nekonečná šikovnosť podvodníkov a majstrov. A staré dobré nemecké marky, veľa mariek a ešte viac mariek. A opäť poznanie, že dobrý príbeh predáva aj falošné obrazy ako pravé.
Takí obyčajní šmelinári
Ak by ste si chceli veľmi, ale veľmi nahovárať, že stereotypy neexistujú, tak sa so svojou politickou korektnosťou asi ďaleko nedostanete. Bývalá „Jugoslávia“ bola krajinou, v ktorej bolo možné všetko, najmä ak ste mali na všimné. Bola to krajina neobmedzených možností, kde vyhrával ten, kto poznal správnych ľudí.
