Ak by ste si mali tento rok zadovážiť len jednu obrazovú publikáciu, ktorá v sebe navyše skrýva skvelý, aj keď veľmi smutný príbeh, nech je to táto. Dozviete sa z nej všetko o slovenskom cukrovare Juhocukor, z ktorého sa neskôr stal Eastern Sugar v Dunajskej Strede, ktorý sa stal predmetom výskumu slovenskej umelkyne a profesorky Ilony Németh.
Vojak, ktorý šoféroval pretekárske autá Čítajte Autorka nám odhaľuje históriu najväčšieho závodu na spracovanie cukru na Slovensku, jeho vzostup a napokon následné zničenie v roku 2007. Transformácia tohto cukrovaru je však pripomienkou toho, že cukor, vyrobený z východnej repy či z južnej trstiny, zostal dodnes „uviaznutý v koloniálnych a nekoloniálnych sieťach vykorisťovania a extrakcie“.
Deväťdesiate roky všetko zmenili
Ilona Németh býva v Dunajskej Strede, v blízkosti bývalých cukrovarov. Píše, že Eastern Sugar (britsko-francúzska kapitálová spoločnosť) sa počas svojej krátkej existencie stala príkladom fungovania extraktivistickej logiky neoliberálneho kapitalizmu na predisponovaných územiach postkomunistickej východnej Európy.
(zdroj: Foto - Archív SME)Jej pátranie, ktoré ju doviedlo k tomuto poznaniu, sa začalo tým, že z opustenej administratívnej budovy odmontovala nápis Eastern Sugar, pod ktorým sa ukrýval ďalší – Juhocukor. Od toho momentu ju téma produkcie cukru a samotný cukrovar tak pohltila, až z toho vznikla odpoveď na otázku, čo sa s cukrovarom vlastne stalo a prečo sa naň tak rýchlo zabudlo.
Nejde však iba o dokonalú vizuálnu publikáciu a nastolenie problému s odpoveďami, čo sa stalo a prečo, ale skôr ju možno vnímať ako istú formu kritiky, i keď bez zbytočných emócií. Jazyk, ktorý používa, nie je umelecký, ale vecný, problematiku nastoľuje tvrdo prostredníctvom vizuálnych esejí či rozhovorov, ktoré v súvislostiach naberajú aj iný rozmer ako iba umelecký. V konečnom dôsledku totiž odhaľuje, čo sa stane, keď sa spoja ľudia stojaci proti kapitalizmu s insitnou neomarxistickou ideológiou.
