Vedecko-fantastický román Solaris publikoval spisovateľ Stanisław Lem v roku 1961. Niekoľkokrát sfilmovaná kniha patrí k vrcholným dielam poľského autora, ktorý bol blízky aj predošlým generáciám čitateľov na Slovensku. V týchto dňoch vychádza Solaris v novom preklade Samuela Marca vo vydavateľstve IKAR pri príležitosti stého výročia Lemovho narodenia a šesťdesiateho výročia prvého publikovania románu.
Lem nadaný
Stanisław Lem bol výnimočne nadané dieťa a šťastie mu prialo aj v tom, že sa narodil do veľmi dobre finančne zabezpečenej a spoločensky postavenej rodiny. Čítať sa naučil v štyroch rokoch, prvý písací stroj dostal v dvanástich. V škole exceloval v slohu a neobľuboval matematiku.
Je láska viac než pravda? Čítajte Mladosť prežil v pohnutej ére svetových vojen, medzivojnového a povojnového obdobia a jeho cesty mohli byť rôzne – mohol sa stať lekárom ako otec, ale aj zváračom či automechanikom, čo bola jeho práca počas vojny. Napokon však zvíťazilo písanie. V roku 1946 začal na pokračovanie publikovať novelu Marťan a napriek žánrovým odbočkám sa definitívne priklonil k fantastike.
Lem filozofický
Po prezradení záhadnej zápletky Solarisu, približne v prvej tretine knihy, sa príbeh stáva akousi morálnou dilemou. Je podobná tej, ktorú Asimov použil v románe Ja, robot. Kedy má existencia vedomie? Čo to je vedomie? Je existencia vlastného Ja dôvodom na ochranu takéhoto života aj za cenu, ktorá môže ohroziť inú existenciu?
Do určitej miery je príbeh ontologickou filozofickou fantáziou. Premisa „čo ak“ je rozvinutá v intenciách toho, čo poznáme a čo tvorí našu realitu. Príbeh smeruje do stavu bližšie neurčeného času a priestoru, do čias, keď realitu tvoria vesmírne lety a objavovanie ďalších planét, okrem iného aj planéty Solaris s dvoma slnkami. Prvotná teória o tom, že život na tejto planéte so zvláštnym oceánom nie je možný, sa mení.
