Rozprávanie o smrti prestáva byť depresívne vo chvíli, keď podnecuje na vnútorne bohatší život. Presne to sa podarilo americkému neurovedcovi v jeho zbierke príbehov života po smrti.
Nie je to druhý Moody
Neľakajte sa. Nejde o nového Moodyho, ktorý sa kedysi preslávil bestsellerom o ľuďoch, ktorí už boli jednou nohou na druhom brehu, ale vrátili sa späť do života zmenení jedinečnou skúsenosťou.
Softvér na záchranu planéty Čítajte David Eagleman sa ako vedec venuje problematike mozgovej plasticity a vnímania času. Napísal knihu, ktorú je ťažké zaradiť do niektorej z bežných kategórií. Aj keď ide o smrť, píše s vtipom. Odložil vedeckú odťažitosť. Jeho príbehom nechýba snová poetika – tá sa predsa k životu po smrti hodí.
Neponúka zbierku reportáží, lebo z druhého sveta” sa zatiaľ naozaj nikto nevrátil. Ani nejde o katalóg náboženských predstáv o živote po smrti, hoci práve náboženstvá majú ambíciu túto hádanku (aspoň pre svojich prívržencov) vyriešiť.
Eagleman ponúka s veľkou dávkou invencie rozmanité verzie toho, čo by mohlo byť po našej fyzickej smrti.
S úctou ku každej chvíli života
Prežijeme všetko, čo počas života, ale nanovo usporiadané podľa kategórií. Naraz pretrpíme celú bolesť. Šesť mesiacov si budeme strihať len nechty, tri mesiace prať bielizeň a štrnásť minút súvisle prežijeme čistú radosť. Alebo budeme v obrovskej čakárni čakať, kedy definitívne zomrieme. Vraj je to až vo chvíli, keď si už nikto na svete na nás nespomenie. Diktátori a slávni umelci budú z dlhého čakania mrzutí.
