Obaja vyrastali na bratislavskom sídlisku krátko po páde komunistického režimu. V čase, keď na sídliskách rástla kriminalita a stali sa pôsobiskom pouličných dílerov drog a ich zákazníkov.
S odstupom rokov sa kriticky obzerajú za svojim detstvom a mladosťou. Výtvarníci MATÚŠ MAŤÁTKO a FILIP SABOL sa spojili v špeciálnom projekte, ktorý nazvali Break the Wall.
Denník SME sa s nimi rozprával počas inštalácie výstavy v petržalskej Station Contemporary Art Gallery. Vystavujú tu diela, v ktorých spojili svoje rukopisy - Maťátkov silný symblizmus so Sabolovým grafiti štýlom.
Výstava Break the Wall je váš spoločný projekt, no nie v zmysle, že každý z vás vystavuje svoje diela, ale spoločne vystavujete diela, ktoré ste spolu aj namaľovali. Ako ste sa dali dokopy?
Matúš Maťátko: Poznáme sa už dlhšie, a ani sme o tom nevedeli. Pochádzame z toho istého sídliska, z Ružinova. Filip vyrastal na Pošni a ja v Starom Ružinove, ale v čase puberty som veľa času trávil práve na Pošni.
Takže najprv sme sa poznali asi z videnia, kým sme sa stretli na vysokej škole a tam vzájomne preskočili sympatie. Keď prišla možnosť vytvoriť spoločný projekt, tak sme neváhali a vymysleli si ho.
Od koho vyšiel impulz na spoločný projekt?
Filip Sabol: Už dlho sme sa pohrávali s tým, že by sme mali spraviť niečo spoločné. Ale celé to muselo dozrieť, aby nastal ten správny moment. Obaja sme sa už predtým zaoberali podobnou témou, tak sme v nej našli spoločný prienik.
Matúš Maťátko: Dalo by sa k tomu dodať, že úplne prvým impulzom bola iniciatíva zo strany Station Contemporary Art Gallery od Radostiny a Martiny, ktoré nám navrhli, či by sme neurobili spoločnú výstavu.
Vtedy nám napadlo, že by bolo super urobiť výstavu, nie ako jeden vedľa druhého, ale že by sme urobili spoločné veci. Toto mám ja veľmi rád. Už v minulosti som robil podobné projekty a teraz som mal veľmi silný tušák, že s Filipom to bude dobré. Sadli sme si aj vizuálne, aj ľudsky.
Projektom Break the Wall sa symbolicky vraciate do svojich detských a dospievajúcich čias. Tam, kde ste trávili najviac času - na mestskom sídlisku deväťdesiatych a nultých rokov. Prečo práve táto téma?
Filip Sabol: Vyrastanie na sídlisku bolo pre mňa veľmi intenzívne formotvorné. Denne si spätne uvedomujem - aj keď teraz už na tom sídlisku nebývam, že tie roky života si nesiem stále so sebou.
Break the Wall
- Spoločný projekt výtvarníkov Matúša Maťátka a Filipa Sabola tvoria diela, ktoré namaľovali spoločne
- S odstupom sa ním pozerajú na svoje detstvo na bratislavských sídliskách
- Miesto výstavy: Station Contemporary Art Gallery v Petržalke
- Trvanie výstavy: od 21.10 do 7.11.2021
A o tom je aj táto výstava - chceli sme spraviť niečo „sídliskové“, no zároveň tým, že už nie sme takí gangstri, ako sme si mysleli, že sme, keď sme mali 16 rokov, sme to chceli umocniť posunom smerom von zo sídliska. Takže je to vlastne náš pohľad na sídlisko z odstupu.
Matúš Maťátko: Keď človek vyrastá na sídlisku, je to preňho celý svet, tak si to aj ja spätne vybavujem - viac som nepotreboval, to mi stačilo. Každé sídlisko má svoje ulice, rohy, svoje pravidlá, svoj zákon, sú tam isté postavy, osobnosti, ktoré formujú génia loci toho miesta. Cez všetky spomienky a príbehy, ktoré sme si rozprávali popritom, ako sme tvorili, - a aj sme sa pri tom dobre zabávali - vznikali cez symboly ukážky toho, ako to sídlisko môže fungovať.
Niekto by možno povedal, že budeme maľovať paneláky a panáčikov, nie, išli sme na to úplne inak. Možno na prvú si človek ani neuvedomí, že je to o sídlisku, ale keď sa zapozerá medzi obrazy a súvislosti a pochopí fungovanie toho systému, tak zistí, o čo ide. Je tam irónia, je tam kritika princípov mladého zmýšľania, ktoré sme mali vtedy, a teraz sa na to pozeráme s odstupom.
Aké teda bolo pre vás detstvo a mladosť na sídlisku? Ako sa na to spätne pozeráte?
