Príbehy vedcov, ktoré nájdete v knihe britsko-amerického autora populárnych cestopisov, nie sú len o vzorcoch a číslach.
Na moderných televíznych prijímačoch môžete sledovať stovky kanálov, pustiť si youtube či rovno niektorú zo streamovacích služieb. Za analógovými televízormi preto zaplače asi len málokto. A predsa, na tých starých debnách sa dalo sledovať čosi, čo strčí do vrecka celé HBO aj s ôsmimi sériami Hry o tróny. Zrod sveta.
Pamätáte sa ešte na to čiernobiele zrnenie?

„Ak ste si naladili analógový televízor na ktorýkoľvek kanál, na ktorom práve nevysielala nijaká stanica, asi jedno percento rušenia na obrazovke ste mohli pripočítať stope po veľkom tresku,“ píše Bill Bryson na margo tzv. reliktného žiarenia – prvého svetla vo vesmíre, ktoré časom a vzdialenosťou nadobudlo charakter mikrovĺn.

Hoci sa Bryson pôvodne preslávil humorne ladenými cestopismi, keď si jedného dňa zhrozene uvedomil, že o fungovaní sveta nevie prakticky nič, rozhodol sa odštartovať svoje ďalšie putovanie práve tu. Na samom počiatku.
Trus na anténe, hmyz na Mesiaci
Brysonova kniha tak nie je históriou národov a ich nekonečných vojen. Je históriou sveta podanou cez príbehy tých, ktorí prispeli k jeho poznaniu.
Je históriou fyzikov ako Robert Dicke, ktorý strávil roky hľadaním onoho prastarého svetla, i históriou rádioastronómov ako Arno Penzias a Robert Wilson, ktorí za jeho nájdenie nakoniec získali nobelovku, hoci keby im Dicke nebol povedal, čo spôsobuje ten otravný šum rušiaci ich prístroje, asi by si dodnes mysleli, že ide o vtáčí trus na anténe.