Írsky spisovateľ John Boyne je síce slovenskému čitateľovi dobre známy (Chlapec v pásikavom pyžame, Chlapec na vrchole hory, Neviditeľné besy srdca), napriek tomu ho najnovší román Putovanie k bránam múdrosti (Slovart 2021) môže prekvapiť až zaskočiť – ambicióznosťou prostredníctvom variovania a postupného rozvíjania príbehu jednej rodiny zachytiť doterajšie ľudské dejiny (od Herodesovho vraždenia neviniatok po vesmírnu loď Atlatl v roku 2080 kdesi pri Jupiterových mesiacoch).
Kde sme zlyhali (a znova zlyháme?) Čítajte Príbehu zrady a pomsty, ktorý patrí k základným ľudským príbehom a sprevádza ľudstvo, odkedy len chcete (vyhnanie z raja, Kain a Ábel, trójska vojna...), a do veľkej miery vystihuje podstatu tohto spoločenstva (napokon ani súčasný Afganistan sa z tohto konceptu nevymyká).
Začiatok vždy na konci
Autorov model vzdialene pripomína Štylistické cvičenia Raymonda Queneaua, ktorý banálnu historku z električky spracoval 99 rôznymi štylistickými spôsobmi – Boyne sa uspokojil s 52 príbehmi, zato za javisko si zobral celý svet a presúva sa počas dvoch tisícročí po celej zemeguli.
(zdroj: Foto - Archív SME)Ambiciózna kompozícia je vystavaná na princípe, že po tom, ako sa príbeh jeho hlavného hrdinu v istom momente pozastaví, pokračuje o niekoľko desiatok rokov na úplne inom mieste, ale v identickej situácii.
Kde iní končia, my pokračujeme, tisne sa na jazyk, ale toto by bolo nefér, Boyne je priveľmi zručný spisovateľ a nedá sa nepriznať, že postupom času čitateľa čoraz viac zaujíma, do akej miery môže byť tento projekt zaujímavý a prekvapivý a či ešte udrží čitateľovu pozornosť, ak príde na autorovu schému, ktorá je na jednej strane provokujúca, na druhej však predsa len limituje autorove možnosti rozvíjať ďalšie dejové a vzťahové línie, aké by sa núkali pri inom základnom nastavení.
