BRATISLAVA. Písal tak dobre, že mu každý novinár mohol závidieť. Ale nikto mu nezávidel, pretože každý cítil, že je to výnimočný prípad.
Proste nesmierny talent - a navyše, aj skvelý človek, výborný kolega a kamarát.
Správu o jeho úmrtí priniesol Denník N, napísal ju jeho kolega Oliver Rehák. Pre denník SME povedal, že mu ho potvrdila jeho rodina.
Miloš Krekovič bol síce tichým človekom, ktorý pôsobí placho, ale nestávalo sa, že by sa neozval celý deň. Zlú predtuchu mal Oliver v nedeľu potvrdenú.
Meškal rok, nikomu to neprekážalo
Miloš vyštudoval estetiku. Najbližší mu bol film, o ktorom písal, keď v roku 2008 nastúpil do denníka SME a s malou prestávkou v ňom zostal do roku 2014.
Editori po niekom takom snívajú.
V jeho textoch nebolo treba upraviť jedinú vetu a navyše, boli napísané so zrejmou znalosťou kontextu. Nielen filmového, ale aj spoločenského a politického.
Prekvapoval nielen tým, aký originálny pohľad si vždy našiel, keď o filmoch písal. Prekvapoval aj rozhovormi, ktoré priniesol.
V redakcii sme si z neho trochu uťahovali. Vraveli sme mu, že neveríme, že ich naozaj robí on. Miloš, veď teba nepočuť, keď rozprávaš. Ako ti teda môžu respondenti odpovedať?
Keď bol medzi svojimi v partii, neraz sa do debaty nezapojil, len sa veselo smial. Ale keď mal chuť, bol veľkým zabávačom a, samozrejme, vedel viesť aj rozhovory.
Aj pre veľkú hviezdu, ako bol napríklad scenárista Simposonovcov Mike Reiss, bol rovnocenným partnerom. Jedným z dôvodov bolo, že mal prehľad v umení i popkultúre.
Tento aspekt jeho textov s ľahkosťou prekryl aj to, že niekedy boli neaktuálne. V redakcii dodnes so smiechom spomíname na to, ako Miloš písal o fenoméne Krstného otca. Chcel to napasovať na štyridsiate výročie eposu Francisa F. Coppolu, a nevšimol si, že mešká celý rok.
Text teda vyšiel na štyridsiate prvé výročie. Ale nikomu to neprekážalo, čítal sa na jeden hlt.
Aj zlé filmy mal rád
Miloš vyrastal v rodine bratislavských intelektuálov. Jeho brat Slávo sa venuje hudbe, je expertom alternatívnej, experimentálnej scény. Rodinné prostredie, v ktorom bolo vzdelanie základom, sa, samozrejme, prejavilo aj na ňom.

No Miloš mal rád aj nižšie formy, rovnako rád si pozrel nevydarené filmy - a potom ich niekoľko dní s veľkým zmyslom pre humor glosoval.
Bombózní. Toto slovo sa usadilo v našom internom jazyku, keď videl pokračovanie českého kultu Bony a klid. Bolo ozaj veľmi zlé, ale keď ste to videli s ním, aspoň ste sa nasmiali.
Vedeli sme, že Miloš Krekovič je vzdelaný a vtipný. Možno sme však nevedeli, ako veľmi je citlivý. Rozlúčiť sa s ním, keď ledva stihol osláviť štyridsiatku, bude ťažké nielen pre jeho najbližších, ale aj pre jeho bývalých kolegov a isto aj čitateľov.