Szumowskej filmy sú vždy odvážne, provokujúce, natočené s veľkou dávkou profesionality a talentom siahnuť s neomylnou istotou po témach priťahujúcich pozornosť svetových festivalov i medzinárodného publika. Je sebavedomou svetobežníčkou s jasnou predstavou o rozdiele medzi autorským a povedzme „kolektívnym“ filmom, financovaným zo súkromných zdrojov. Scenár filmu Snežiť už nikdy nebude (2020) napísala so svojím stálym spolupracovníkom a zároveň kameramanom filmu Michalom Englertom.
Klienti hrdinu vášho filmu, ukrajinského maséra Žeňu, sú obyvateľmi domov v luxusnej varšavskej štvrti. Sú bohatí, ale bezradní, utopení vo svojich traumách, bez známky šťastného, spokojného života. Ešte nedávno sme to boli my, občania komunistických štátov obrátených s túžobným pohľadom na bohatý Západ, chudobní migranti hľadajúci lepší svet a lepšie platenú prácu. Prečo nám prosperita nepriniesla to, čo sme si predstavovali?
Levy, čaše, horizonty Čítajte Tá zmena bola jednoznačne pozitívna. Stali sme sa bohatšími, s dobre fungujúcou ekonomikou aj v porovnaní s takými krajinami ako Španielsko alebo Taliansko. Je to aj preto, že u nás nie sú také veľké sociálne rozdiely medzi spoločenskými triedami a prosperita sa rozdelila rovnomernejšie.
Kapitalizmus sme si však vyložili po svojom. Ľudia sa po roku 1989 upli na peniaze, chceli rýchlo zbohatnúť a mať stále viac a viac, na rozdiel napríklad od Škandinávie, kde chápu, že tento druh životnej stratégie je len ilúzia. Orientácia na materializmus je v istom zmysle staromódna a nikam nevedie.
Komunizmus bol totalitný systém, ale mal aj nejaké pozitívne stránky. Spomínam si na to obdobie len z detskej perspektívy, ale existovalo niečo ako sociálna solidarita. Dnes u nás pracujú Ukrajinci, tak ako sme i my pracovali na Západe, v málo platených zamestnaniach, ale vždy výhodnejších ako doma.
Poznáme ich skúsenosti, ale nesprávame sa k nim dobre. Spoločnosť sa zmenila na monolit, kde niet žiadnej diverzity, je založená na presvedčení, že vládnuť majú bieli ľudia a spoločnosť musí vyznávať kresťanské hodnoty.
Ale kresťanská spoločnosť by sa mala riadiť prikázaniami, ktoré ju umravňujú.
Ale ten katolicizmus je falošný! Veď musí čeliť jednému škandálu za druhým, finančným podvodom, sexuálnym útokom... Je v ruinách! Akoby bolo všetko dovolené, mnohí kňazi sú bohatí, žijú nad pomery a táto realita doviedla veľa ľudí k pokrytectvu aj vo veciach viery.
