„V Benátkach chcem uviesť Dámu s kaméliami; zrejme sa bude volať La traviata. Je to látka zo súčasnosti. Nikto iný by to asi nekomponoval, kvôli kostýmom, dobe, morálnym pochybnostiam a kvôli tisícke iných hlúpych predsudkov. Mne to – naopak – spôsobuje zvláštne potešenie. Kdekto kričal, keď som prišiel s tým, že na scénu postavím hrbáča. Nuž a napokon som bol šťastný, že som napísal Rigoletta. To isté bolo s Macbethom a inými vecami....“ To sú slová Giuseppe Verdiho (1813 – 1901), najčastejšie uvádzaného skladateľa operných dejín.
Príbeh Dámy s kaméliami Alexandra Dumasa mladšieho (1824 – 1895) Verdiho silno zasiahol. Intenzívne vnímal autentickosť predlohy, jej prostotu a vrúcnosť i fakt, že do veľkej miery je autobiografická – spisovateľ v tomto lyrickom texte spomína na svoju krásnu priateľku, reálnu postavu.
Marie Duplessis
Dumas v trocha sentimentálnom diele predstavuje príbeh Marie Duplessis (1824 – 1847), narodenej ako Alphonsine Rose Plessis. Táto dáma najbohatších parížskych salónov pochádzala z veľmi biednych pomerov. Údajne prišla do Paríža ako 15-ročná z Nonant-le-Pin z Normandie a sprevádzal ju mladý muž pochybnej povesti.
Otec Alphonsiny bol ťažkým alkoholikom a úplne zanedbával rodinu. Dievča preto hľadalo riešenie v tuláckom a žobravom spôsobe života. Dobový novinár Nestor Roqueplan si vo svojich textoch spomínal, že ju prvý raz stretol úplne vyhladnutú na moste Pont Neuf; vtedy jej zo súcitu kúpil balíček horúcich pečených zemiakov.
O niekoľko mesiacov ju stretol druhý raz: to už však mal do činenia so vznešenou dámou, obletovanou bohatými mužmi. Z Alphonsine Rose Plessis sa v realite stala Marie Duplessis, neskôr v románe Marghuerite Gautier (vo Verdiho opere Violetta Valéry) – žena, ktorá vo svojom salóne vítala pri spoločenských udalostiach známych umelcov a k jej verným ctiteľom patril napríklad aj Franz Liszt. Ten ju opísal ako „najdokonalejšie zjavenie ženy, ktoré kedy existovalo“.
Marie Duplessis bola krátko vydatá za jedného zo svojich milencov, francúzskeho šľachtica, grófa Édouarda de Perregaux. Alexandre Dumas ml. ju opísal ako vysokú, veľmi štíhlu čiernovlásku so živými, bystrými, podlhovastými očami pripomínajúcimi Japonku a čerešňovo červenými perami.
Bohatí parížski muži Marie Duplessis zbožňovali a zaplavovali ju honosnými darmi, napokon však osud zasiahol krutým spôsobom. Zomrela chudobná a opustená na tuberkulózu vo veku 23 rokov. Niekoľko týždňov po jej smrti bol jej majetok vydražený, aby splatil jej dlhy. Pohrebu na parížskom cintoríne Montmartre sa zúčastnili stovky ľudí.
Človek ako zásadná téma
Operné diela Verdiho mladosti – Nabucco, Lombarďania, Ernani, Luisa Miller, Attila a Bitka pri Legnane – vychádzajú z fascinácie dobovými revolučnými udalosťami a sú politickými manifestmi pokrokových Talianov. V Macbethovi už nadobúda Verdiho hudba nové a originálne dimenzie, v stavbe jednotlivých čísiel, melodike, práci s orchestrom, no najmä v prístupe k spracovaniu drámy.
Týmto dielom mladý skladateľ dozrieva a smeruje k slávnej trilógii stredného obdobia – Rigoletto, Trubadúr a La traviata. Sú to všetko opery, v ktorých je zreteľný význam voľby námetu. Je známe, že ak Verdiho námet zaujal, rýchlo si ho osvojil a intenzívne na ňom začal pracovať.
Už v čase príprav na rímsku premiéru Trubadúra začal skladateľ komponovať La traviatu, ktorá nielen v kontexte jeho tvorby, ale talianskej opery vôbec, predstavuje zásadný obrat k niečomu novému.
