Činohra Slovenského národného divadla v poslednom období intenzívne skúšala novú inscenáciu, ktorá bude mať premiéru 13. a 14. novembra v Štúdiu Činohry SND.
Ide o trpkú komédiu z rodinného prostredia v réžii Sone Ferancovej, ktorá vznikla podľa dramatického textu francúzskeho autora Floriana Zellera Matka.
Pri tejto príležitosti vám prinášame pohľad, ako taký proces vyzerá a čo všetko vlastne prináša.
V porovnaní s minulosťou majú dnes divadelníci na skúšanie v zriaďovaných (často tiež takzvane „kamenných“) divadlách oveľa viac času. Na prípravu v priestore majú zhruba šesť až osem týždňov, niekedy dokonca viac.
V minulosti, v čase, keď sa profesionálne divadlo na Slovensku ešte len začínalo rozvíjať, realita bola úplne iná. Inscenácie sa často pripravovali len týždeň, možno dva.
Tento model skúšania bol priamo úmerný tomu, koľko repríz tej-ktorej inscenácie sa v dávnejších časoch hrávalo. Už pri čísle desať by sa kedysi dalo hovoriť o kolosálnom úspechu, pričom tie najúspešnejšie z úspešných majú v súčasnosti doslova stovky repríz.
Čo predchádza skúšaniu?
Samotná tvorba inscenácie však trvá omnoho dlhšie. V prvom rade je dôležitý výber dramatického textu, teda divadelnej hry.
Matka
- premiéra: 13. a 14.11.2021, Štúdio, nová budova SND,
- predloha: Florian Zeller,
- preklad: Ľubomír Vajdička,
- réžia: Soňa Ferancová,
- dramaturgia: Miriam Kičiňová,
- scéna a kostýmy: Georges Vafias,
- pohybová spolupráca: Renata Ptačin,
- výber hudby: Soňa Ferancová,
- hrajú: Zuzana Fialová, Ľuboš Kostelný, Dávid Hartl, Anežka Petrová.
Na ňom sa zväčša aktívne a primárne podieľa interná dramaturgia divadla v súčinnosti s pozývanými režisérkami a režisérmi a v súlade s tematickými okruhmi a ideami dramaturgického plánu. Občas konkrétny titul ponúkne aj priamo externý tvorca.
S textom následne treba intenzívne pracovať, ešte pred začatím skúšobného procesu. Musí prejsť dramaturgicko-režijnou analýzou a hľadaním inscenačného kľúča, ktorý by mal prostredníctvom práce režiséra slúžiť celému tvorivému tímu na zamýšľanú interpretáciu celkového diela.
Často je potrebné text upraviť či zoškrtať. To znamená zbaviť ho replík či situácií, ktoré by výslednú inscenáciu mohli spomaliť a byť jej príťažou namiesto toho, aby dej a vzťahy či postavy napredovali, vyvíjali sa a pôsobili dynamicky. Táto fáza môže pokojne trvať niekoľko mesiacov.
V prípade tvorcov, ktorí text pripravujú sami, napríklad na základe výskumu dobových prameňov či autentických výpovedí respondentov, môže ísť i o roky.
"Skúšobný proces je pre mňa vlastne už nasledujúca časť po mojej domácej príprave. Keď začínam skúšať, zhruba tretinu práce mám už v podstate za sebou. Práve skúšobný proces je však na tom celom tá najťažšia časť. Musím však povedať, že aj najzaujímavejšia," hovorí režisérka Soňa Ferancová.
"Doma si človek za stolom teoreticky dokáže predstaviť, vymyslieť a vysnívať všetko. Ale divadlo mi tak „chutí“ práve preto, že najväčšiu radosť mám, keď do tvorivého procesu vstúpia herci. Považujem ich totiž za rovnocenných tvorcov a partnerov pri tvorbe. Najviac ma baví tvoriť, prinášať a kreovať nápady. A to sa najlepšie a najzmysluplnejšie robí so šikovnými hercami," dodáva.
Zuzana Fialová ako matka a Dávid Hartl ako syn v novej inscenácii Matka Činohry SND (zdroj: Simon Jeništa)Je to detektívna práca
Samotný skúšobný proces sa potom začína ideovou skúškou, takzvanou ideovkou.
Na nej dramaturgicko-režijný tandem hercom predstaví svoj ideový i formálny zámer, pomenuje jednotlivé témy vznikajúcej inscenácie, no tiež predstavu o výsledku a spôsobe, ako sa k nemu dopracovať. Potom si text spravidla spoločne po prvý raz prečítajú.
Nasledujú intenzívnejšie čítané skúšky, takzvané čítačky. Na tých sa niektoré pasáže textu čítajú viac ráz, často sa k mnohým sekvenciám vracia a spoločnými silami sa analyzuje konanie a motivácie postáv. To môže trvať omnoho dlhšie, než sa na prvý pohľad zdá.
