Článok pokračuje pod video reklamou
Prvotné informácie o uvedení filmu Správa v réžii Petra Bebjaka vyvolali vlnu nadšeného očakávania, no nepriaznivé podmienky spojené s pandémiou pozastavili dátum premiéry a posunuli ju o niekoľko mesiacov neskôr.
Ústrednou témou filmu sa stal útek dvojice slovenských väzňov – Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu z koncentračného tábora Osvienčim. Cieľom ich úteku nebola záchrana svojich životov, ale celkové zastavenie vyvražďovania, odkrytie skutočného vnútorného fungovania táborov smrti a informovanie sveta o nacistických praktikách páchaných na ľuďoch.
Filmový štáb Jacka Ryana v Žiline a Čadci neobťažovali. Anonymita je dôležitá Čítajte Tvorcovia vychádzali z knižnej predlohy Čo Dante nevidel, písanej Alfrédom Wetzlerom. Azda najväčším diváckym prekvapením je jej netradičné či neprvoplánové spracovanie. Predloha je vo svojej dokumentárnej a detailne krutej podobe dostatočne presýtená.
Bebjak preto nekopíruje obsah a nestavia na vizuálne bezobsažnej veľkoleposti obrazového spracovania. Z knihy si vyberá len minimum obrazov, ktoré akcentujú prácu s detailom a napätím, kde diváka neustále nevystavuje surovým scénam.
Filmu Správa dominuje pôsobivá hudba Maria Schneidera či skvelá kamera Martina Žiarana. Tá pretavuje rôznorodosť pohľadov a pozícií. V neposlednom rade je podstata zobrazovaného aj na hlavných protagonistoch, Noëlovi Czuczorovi a Petrovi Ondrejičkovi.
Herecky sa môže film javiť ako málo obsažný, ale pri detailnejšom pohľade možno povedať, že obaja herci v hereckom minimalizme svoje postavy uchopili dostatočne zrozumiteľne. Režisér obom protagonistom odníma rozsiahle textové výstupy a takmer po celý čas pracujú s minimom slov. V záverečnej scéne pri stretnutí so zástupcom Červeného kríža je beznádej naopak vložená do slovného prejavu.
Mimo šablóny
Prenesenie na plátno takej ťaživej témy, akou je holokaust, si žiada obmieňanie optiky a režijného uchopenia, vybočenia zo zaužívanej šablóny, ktorá zatláča na rovnaké miesta. Zároveň sa pre tvorcov stáva výzvou. Film Petra Bebjaka je pozmeneným režijným pohľadom práce s témou a atmosférickou snímkou krutosti, statočnosti a vytrvalosti. Osobitým spôsobom podania zobrazuje človeka v hraničných situáciách.
