Našim študentom negarantujeme slávu, popularitu, ani vysoké honoráre. O vysnívané miesto treba tvrdo bojovať, vraví dekan Divadelnej fakulty VŠMU JURAJ LETENAY.
V rozhovore so šéfredaktorom SME Národné Matúšom Bachyncom hovorí o tom, ako vyzerá štúdium na umeleckej vysokej škole, ale aj o tom, či platí, že ak sa chcete dostať na herectvo, musíte mať rodičov známych umelcov.
Od piatku 19. novembra do nedele 21. novembra pozýva VŠMU na dni otvorených dverí.
VŠMU je obsahom štúdia špecifickou školou. V čom je ešte odlišná oproti iným univerzitám?
VŠMU je síce riadna vysoká škola ako každá iná vysoká škola na Slovensku, riadime sa rovnakými pravidlami, zákonmi, vyhláškami, podstupujeme rovnaké akreditačné a evaluačné procesy, ale určité rozdiely oproti ostatným školám tu istotne sú.

Vyplýva to možno z málopočetnosti ročníkov, študijných skupín, prevládajúcej individuálnej výučby a určite aj z osobitého prístupu pedagógov k študentom. Formy, metódy a spôsob štúdia sa vymykajú klasickej predstave vysokoškolského štúdia.
Neprednáša sa o faktoch, presných definíciách, aplikovateľných postupoch a istých výsledkoch. Je to štúdium o osobných postojoch, prežitých alebo odpozorovaných skúsenostiach, osobných a osobitých pohľadoch na témy.
Ako si môžeme predstaviť tú inakosť v prístupe pedagógov na Divadelnej fakulte?
Uvedomujú si, že vychovávajú svojich budúcich kolegov a spolupracovníkov pri tvorbe. Ponúkajú a odovzdávajú svoje vedomosti a skúsenosti tak, aby sa študenti stali ich rovnocennými partnermi v tvorbe. Niekedy sa to darí viac, niekedy menej.
Juraj Letenay
- Bratislavský rodák absolvoval odbor pedagogika tanca na Katedre tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave v roku 1981.
- V rokoch 1982 – 1988 bol členom baletu Novej scény v Bratislave, kde v rokoch 1983 – 1985 pôsobil aj ako pedagóg baletu.
- Od roku 1985 je pedagógom na Katedre herectva a v roku 1996 sa stal aj prodekanom Divadelnej fakulty.
- Začiatkom 90. rokov začal spolupracovať s divadelnými režisérmi ako Vladimír Strnisko, Peter Mikulík, Ľubomír Vajdička, Martin Huba, Emil Horváth a i.
- V rokoch 2003 – 2010 bol dekanom Divadelnej fakulty VŠMU, od roku 2011 bol jej prodekanom a v roku 2014 opäť nastúpil na post dekana, kde pôsobí dodnes.
- V súčasnosti môžete jeho prácu vidieť vo viacerých slovenských divadlách v inscenáciách Martina Hubu, Matúša Bachynca, Romana Poláka.
- V SND naposledy vytvoril choreografiu pre Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana).
No hierarchia v zmysle študent – pedagóg sa na fakulte časom stiera. Z napohľad prísnych a neprístupných osobností pedagógov a vystrašených, neistých študentov prvého ročníka sa často v relatívne krátkom čase stávajú spolupracovníci v profesionálnom prostredí, nezriedka dobrí a blízki priatelia.
V mnohých prípadoch sú v danej chvíli odkázaní navzájom na seba, teda na svoj tvorivý umelecký a ľudský potenciál v tých najrôznejších umeleckých pozíciách a vzťahoch.
Trúfam si povedať, že na fakulte pôsobia výrazné umelecké osobnosti, ktoré dokážu svoje postupy pri tvorbe pretlmočiť študentom a odkryť tak tajomstvá umeleckej tvorby. Táto povedzme tradícia je typická pre školu od jej založenia. A má to jeden zásadný cieľ. To, čo pedagóg prednáša na hodine, si môže študent overiť večer čo večer na javiskách profesionálnych divadiel.
Štúdium na VŠMU bolo do istej miery vždy aj vecou prestíže. Je ešte stále štúdium na vašej fakulte atraktívne? Dnešný dopyt po absolventoch vyhrávajú skôr technické odbory.
Musím priznať, že nie sme fakultou, ktorá ponúka absolventom po skončení štúdia istotu povolania, zamestnania, istotu úspechu, popularity, slávy alebo slušných honorárov. Mnohí študenti nastupujú na štúdium práve s takouto predstavou.
Je to určite do istej miery motivujúce, no je to len idealizovanie skutočnosti. Nie sme fakultou zameranou na IT technológie alebo iné nedostatkové a ekonomikou žiadané povolania. O vysnívané miesto v tejto sfére treba dosť tvrdo bojovať.
Má ešte nastupujúca generácia záujem o divadelné umenie? Zaznamenávate nejaký nárast alebo pokles uchádzačov na jednotlivé odbory?
K záujmu o divadelné umenie mladej generácie vo všeobecnosti sa neviem zodpovedne vyjadriť. Záujem o štúdium za ostatné roky považujeme na fakulte za stabilný, i keď – aby som bol presný – s mierne klesajúcou tendenciou. Zatiaľ.
Mnohé vysoké školy totiž už nejaký ten rok pociťujú nástup populačne nízkych ročníkov a majú vážne problémy, tak sme zvedaví, ako sa táto skutočnosť prejaví aj na našej fakulte.
Na talentové prijímacie skúšky sa prihlási každoročne okolo 300 – 350 uchádzačov. Fakulta prijíma do prvého ročníka bakalárskeho štúdia od 60 do 70 uchádzačov.

Na ktorý program sa hlási najviac študentov? Je niektorý program z hľadiska náboru nových talentov „v ohrození“?
Najviac, pochopiteľne, na herectvo. A áno, máme aj študijné programy, kde sa hlási z nášho pohľadu málo uchádzačov a niekedy takpovediac ,,nie je z čoho vyberať“.