Každý z nás, milovníkov kníh, má v hlave nejakú knižku, ktorú si pamätá vďaka ilustráciám. Bratislava sa každý druhý rok stáva hlavným svetovým mestom ilustrácie. Prečo je knižná ilustrácia taká príťažlivá aj dnes? Spýtali sme sa predsedníčky Medzinárodného komitétu Bienále ilustrácií Bratislava Zuzany Jarošovej.
Ilustrácie boli od počiatku knižnej tvorby súčasťou písania. Čím to je, že máme radi obrázky pri texte?
Aj prvé písmo – klinové či hieroglyfy – boli znakové obrázky a prvé knihy písané rukou sa „ozdobovali“ obrázkami. Slovo illustrate znamená osvetliť, objasniť, vyobraziť príbeh. V minulosti bola ilustrácia skôr doplnkom textu. Úžitkovým umením, remeslom.
Lenka Petráková: Pri vesmírnych staniciach čistiareň vôd nemôže byť sci-fi Čítajte Primárny bol spisovateľ. Ilustrácia sa začala emancipovať a význam ilustrátora začal rásť koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Od roku 1966 IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu) začala udeľovať Cenu Hansa Christiana Andersena aj ilustrátorom obrázkových kníh.
Dovtedy, od roku 1956 ju IBBY udeľovala iba spisovateľom. Cenu H. Ch, Andersena v roku 1968 napríklad získal Jiří Trnka. V tom čase, v roku 1967 vzniklo aj Bienále ilustrácií Bratislava. Okamžite získalo podporu IBBY a ďalších medzinárodných organizácií. Práve BIB vytvoril platformu na kontinuálne mapovanie a hodnotenie tvorby ilustrátorov kníh pre deti a mládež po celom svete.
Ako vnímate rozdiel medzi obrazom v galérii a ilustráciou v knihe?
Ilustrácia je na prvý pohľad nenápadná výtvarná disciplína, napríklad v porovnaní s maľbou alebo sochou. Ale vďaka knihe a neraz aj miliónovým výtlačkom má úžasný dosah, kultivuje estetický vkus detí.
Bratislavské bienále povýšilo ilustráciu – dovtedy popolušku – na piedestál najvyššieho umenia. Kým v minulosti bola ilustrácia skôr „len“ dodatočným doplnkom k textu, dnes sa často stretávame s opačným extrémom.
Na BIB súťažia iba čisto obrázkové knihy bez textu, kde je príbeh rozprávaný iba obrázkami, prípadne s minimom textu, jeden-dva riadky na strane.
Pre dobrého ilustrátora je však literárny príbeh knihy iba základňou domu, nad ktorou stavia ďalšie poschodia svojej predstavivosti a fantázie. Ilustrátor môže príbeh iba „vyobraziť“, ale aj svojsky interpretovať, komentovať, ironizovať, parodizovať, postaviť ho na hlavu, dať textu ďalší vizuálny rozmer.
Moc ilustrátora je naozaj veľká. Skvele to vystihol slovenský ilustrátor Dušan Kállay, mimochodom jediný slovenský ilustrátor ocenený cenou Hansa Christiana Andersena v roku 1988: „Ilustrátor môže urobiť zo Shakespeara tragédiu alebo komédiu.“ Záleží na uhle pohľadu, na jeho interpretácii.
