„Za tri hodiny z Bratislavy do Prešova nie je žiadna fantázia.“ Ak ste si pomysleli, že tieto slová mohol napísať iba nenapraviteľný rojko alebo škodoradostný provokatér, ste na omyle. Ich autorom je seriózny právnik a verejný činiteľ Dr. Ľudovít Rumann (článok Slovenská diaľnica v časopise Politika) a pochádzajú z roku – 1939.
Festival rozhlasovej hry sa po dvoch rokoch vrátil Čítajte Rozsiahle úryvky zo state, kde sa o plánovanej diaľnici spojujúcej západ s východom Slovenska nadšene hovorí ako o „dare budúcim pokoleniam“, o prostriedku, ktorý Slovákom „technicky i hospodársky otvorí cestu do Európy“, si môžete prečítať v programe k inscenácii D1 (pracovný názov). So súborom Slovenského komorného divadla Martin ju naštudoval režisér Lukáš Brutovský.
Diaľnica na prvý pohľad neznie ako typická téma divadelnej hry; na divadle sme skôr zvyknutí sledovať búrlivé poryvy ľudských vzťahov – lásku, nenávisť, túžbu... No nedajme sa pomýliť neromantickým názvom, aj D1 je o ľuďoch. Napokon najčastejšie opakované slová na javisku nie sú „betón“ či „asfalt“, ale SRDCE a SEN.
Báseň, na ktorej sa pracuje
Tak znie podtitul Brutovského textu, ktorý režisér vytvoril ako podklad vlastnej inscenácie. Jeho dej sa neodvíja v chronologickom poriadku prostredníctvom dialógov, uzlové pojmy sa často vynárajú v svojráznom brainstormingu, kde sa nápady a asociácie vŕšia bez interpunkčných znamienok („I have a dream, povedal niekedy Martin Luther King a teraz niekto v srdci zašepkal sen zašepkal to priamo tam v srdci Európy lebo v Európe je srdce a tam to zašepkal a teraz je v srdci sen...“), myšlienky sa refrénovite opakujú, slová bubnujú v strhujúcom rytme textov Rolanda Schimmelpfenniga.
