Človek, ktorý chcel mať všetko pod kontrolou. Svoju hudbu, svoj imidž, možno aj svoj pohreb. Alebo človek, ktorý zmenil náladu v ovzduší, v sekunde, keď vstúpil do dverí. Kto bol Karel Gott?
Nikdy nikoho neposudzuj, kým ho nespoznáš, hovorila režisérke OLGE ŠPÁTOVEJ mama. Na to myslela, aj keď o najobľúbenejšom českom spevákovi nakrúcala film Karel.
Výsledok výrazne poznačila jeho choroba, vedomie, že odchádza. Pred jej kamerou bol už ochotný rozprávať aj o veciach, ktorým sa roky nevedel postaviť. Keď sa pri jednom stretnutí rozplakal, Olga Špátová vedela, že smrť je už blízko.
Ako ste prežívali smrť Karla Gotta?
Naše nakrúcanie bolo intenzívne. Mali sme sa radi, napriek tomu, že som s ním bola len dva roky. Vstupovali sme spolu do situácií, do ktorých by nikdy nešiel nebyť tohto filmu, aj to nás zblížilo.

Po celý ten čas som oňho mala permanentný strach. Myslela som na to, čo prežíva jeho žena a jeho deti. Z každého nakrúcania počas posledných dvoch mesiacov jeho života som odchádzala s myšlienkou, že sme sa videli naposledy.
Bolo to veľmi silné, aj môj muž to so mnou prežíval. Vo všetkom mi fandil a dokonca ma povzbudzoval: Neboj sa, Karel tvoj film ešte uvidí. Prežije to, všetkých nás prekvapí, veď ho poznáš.
Aká bola atmosféra v Prahe, keď mu Česi kládli kvetiny pred jeho podobizeň?
Bolo to, ako keby sa zastavil čas. Teraz je presne tá časť roka. Už je síce jeseň a chladno, ale slnko ešte svieti - nikdy na to nezabudnem. Viaceré deti mi hovorili, že jeho smrť hlásili v školskom rozhlase.