Žijeme v čase, keď sa intímnosť vytratila a ľudská príťažlivosť sa stala skôr predmetom marketingu než túžby. A telesnosť v čase divokej audiovizuálnej kultúry je prakticky všade na predaj.
Ak zrazu telesnosť premeníte z prvoplánového realistického jazyka do výtvarnej výpovede, môže vzniknúť komunikácia, v ktorej sú doma krehkosť, provokatívna senzualita, intimita i erotika.

Estetika, s ktorou sa stretnete na výstave mladej výtvarníčky Albany Ejupiovej na výstave Túžba po intimite v Danubiana Meulensteen Art múzeu v Čunove, vychádza práve z jednoduchosti kresby a farebnosti, ktorá znepokojuje svojou krvavou červenou, uzemní svojou pieskovou hnedou a pritiahne osamelosťou postáv, ktoré sa dostali mimo svet, pretože zažívajú radosť extázy.
Albana Ejupi
Narodiť sa v Prištine v Kosove v roku 1994 nie je práve to najväčšie terno, pretože napriek divokej kráse balkánskej krajiny vyrastala v prostredí etnických konfliktov, vojny a násilia. Študovala aj na domácej pôde, ale aj vo Viedni, kde momentálne žije a pracuje.