BRATISLAVA. Vo veku 86 rokov zomrel v pondelok večer akademický maliar, grafik, ilustrátor a slovenský umelec Miroslav Cipár. TASR o tom informoval jeho syn Vladimír Cipár.
Miroslav Cipár je pokladaný za jedného z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov. Za ilustrátorskú tvorbu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení.
Jeho bohaté portfólio tvoria maľby, sochy, grafiky, vytvoril aj mnohé známe logá. Nepochybne najpopulárnejšie sú však jeho ilustrácie, za ktoré získal viacero významných ocenení.
Na snímke ilustrácie od Miroslava Cipára počas vernisáže v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Rok 2019. (zdroj: TASR)Cipárov otec prežil Semetešskú tragédiu
Cipár sa narodil 8. januára 1935 v osade Semeteš, ktorá je časťou obce Vysoká nad Kysucou. Jeho rodičia sa v období prvej Československej republiky vrátili z Ameriky a snažili sa podnikať.
Jeho otec Štefan Cipár ako jediný z dvadsiatich ľudí prežil vďaka náhode hromadnú popravu 20. apríla 1945, keď ustupujúci nacisti zlikvidovali celú skupinu miestnych obyvateľov (ide o známu Semetešskú tragédiu).
Demokraticky zmýšľajúci rodičia boli vystavení nátlaku aj po nástupe komunistického režimu.
Získal štipendium v USA
Po maturite na žilinskom gymnáziu Cipár študoval v rokoch 1953 až 1955 slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Lehotského.
Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1955 až 1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, konkrétne v oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.
Erudovanosť a skúsenosti získal v rokoch 1971 a 1972 v indickom Novom Dillí v Children's Book Institut. V roku 1985 viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke. V roku 1987 získal štipendium v Spojených štátoch amerických.
Mohol byť Američanom, stal sa Kysučanom. Originálnym Kysučanom Čítajte Miroslav Cipár bol aj postavou novembra 1989
Uznávaný slovenský výtvarník stál pri zrode a realizácii viacerých kultúrnych projektov, ako je napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) či Trienále insitného umenia.
Významnú úlohu zohral Miroslav Cipár aj v novembri 1989, keď bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a aktérov Nežnej revolúcie.
V Cipárovej tvorbe sa prelínali voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie.
“Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete.
„
Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými oceneniami. Meno Miroslava Cipára poznajú celé generácie detí vďaka jeho nadčasovým ilustráciám – spomenúť možno napríklad Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej.
Bol tiež tvorcom značiek a logotypov. Vytvoril ich viac ako 200, medzi najznámejšie patria logá Slovenskej národnej galérie, Bratislavských hudobných slávností či Bienále ilustrácií Bratislava.
Bol autorom aj prvého loga denníka SME, ktoré sa menilo podľa dňa, keď denník vychádzal: SME na pondelok, SME na utorok, SME na stredu...
"Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete," povedal o svojej tvorbe Miroslav Cipár.
Miroslav Cipár získal viacero ocenení
Za ilustrátorskú tvorbu získal viacnásobnú Cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha.
Za ilustrácie ku knihe Márie Ďuríčkovej Zlatá brána získal v roku 1977 Európsku cenu na Univerzite v Padove, Zlatú medailu BIB a bronzovú medailu IBA v Lipsku.
Za Ilustrácie ku knižkám tejto autorky Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal Plakety BIB '73 a BIB '77.
Zlatou medailou na IBA Lipsko v roku 1982 bola s jeho ilustráciami ocenená kniha Miroslava Válka Veľká cestovná horúčka.
Od roku 1979 bol Miroslav Cipár nositeľom ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy.
