Humor by mal prinášať úľavu, no rozprávať sa o ňom má od zábavy ďaleko. Najlepšie funguje v šere barových svetiel, s publikom, ktoré mu rozumie. Akonáhle ho vytrhneme z pohodlia kontextu, problém je na svete.
Keď sa nedávno zdvihla vlna negatívnych ohlasov od transrodových ľudí, ktorí sa cítili byť dotknutí vtipmi amerického stand-up komika Dave Chappella na ich účet, opäť sa začala riešiť otázka, či humor predsa len nemá isté hranice. Mali by byť komici empatickejší, alebo publikum menej urážlivé?
Stand-up komik MICHAEL SZATMARY patrí k tým, ktorí sa neboja vtipkovať o menšinách. Sám je členom židovskej komunity, no to mu nebráni uťahovať si "z vlastných".
Tvrdí, že humor je univerzálny a jediný ukazovateľ jeho kvality je plná sála. Hranice má každý svoje vlastné a kto humoru nerozumie, ten sa urazí.
Ako židovská komunita reagovala na váš špeciál Profesionálny Žid?
Jasné, že sa ozývali. V mojej rodine nie, ale ozývali sa. Boli dotknutí najmä starí Židia, ktorí prežili holokaust alebo druhá generácia po holokauste, ktorá ho má ešte v čerstvej pamäti. Majú strach, oprávnený, lebo darmo si budeme hovoriť, ten antisemitizmus je stále živý.
Pýtali sa ma, že prečo takéto hovorím, prečo to podporujem, ale drvivá väčšina Židov to schvaľuje a zasmeje sa na tom. V našej židovskej komunite to bol práve humor, ktorý nás počas temných čias držal pri živote.
A Profesionálny Žid bol môj spôsob ako bojujem proti antisemitizmu, dojmológii a stereotypom.
Vy ako konzument humoru máte hranice?
Doba sa strašne posunula. Je to aj o korektnom vyjadrovaní sa, a keď si zoberieme teraz, čo ja viem, staré veci Lasicu a Satinského z Ktosi je za dverami, tak veru neviem, či by mnohé z nich obstáli v dnešnej dobe. Je tam veľa sexizmu, veľa o ženách, ktoré sú nie vždy komentované lichotivo. Ale každý, kto robí humor a živí ho humor, má svoje vlastné hranice.
O poslednom stand-upe Dave Chappella pre Netflix, v ktorom si vyrovnáva účty s transrodovou komunitou, sa v posledných týždňoch hovorilo veľa. Videli ste ho?
Áno, videl. Treba sa však nad tým zamyslieť trochu obšírnejšie. Že to bolo cez hranu, totiž hovoria najmä tí, čo to nevideli. Treba si to pozrieť. A možno nielen túto časť, ale aj tie predtým, aby si ľudia vedeli utvoriť celkový obraz.
Ja ako komik som nikdy neriešil, či je niečo za hranou alebo nie. Premýšľam len o tom, či je vtip vtipný. Ak áno, vtedy ma to zaujíma.
Bol špeciál Closer podľa vás vtipný?
Mne sa to až také vtipné nezdalo, ale zase ja nie som ani veľký fanúšik Dave Chappella. Ako profesionál však chápem, že to malo všetko, čo to malo mať. Lebo stand-up comedy je vo svojej podstate kritická ku všetkému. Samozrejme, kritika je to nadľahčená so všetkými fabuláciami a vtipom.
Nemyslím si, že Chappelle išiel za hranu. Kto ho pozná, vie, že bol takýto vždy. Robil si žarty z černochov, robil si srandu zo Židov a teraz si začal robiť žarty aj z transgender komunity. Dovtedy sa predsa aj oni smiali s ním.

Aká je hranica medzi dobrým vtipom a urážkou?
Ja tvrdím, že humor nemá mať hranice. Humor je univerzálny, a keď je vtip zlý alebo slabý, tak to publikum vycíti. Zlý komik, ktorý svoju kariéru stavia na urážaní iných, sa neuživí. Veľmi rýchlo skončí, lebo ľudia na neho prestanú chodiť. To má byť ten balans, tá váha, ten ukazovateľ kvality vtipu a komika. Publikum rozhoduje, či je dobrý.
No akonáhle sa vtip dostane mimo kontext celého stand-upu, prestáva byť vtipom a je z neho urážka.