Panteón najvýznamnejších postáv moderného slovenského národa nie je ktovieako bohatý počtom osobností, ale tí, ktorí sú doň zaraďovaní, boli postavami s nepochybne bohatými životnými príbehmi. Iný nebol ani Milan Rastislav Štefánik, ktorého príbeh bol síce pomerne krátky, ale o to intenzívnejší. Až doteraz však na knižnom trhu chýbala vedecká biografia, ktorá by ponúkla jeho analýzu v súlade s prístupmi historickej vedy.
Naozaj pravý falzifikát Čítajte Kniha Michala Kšiňana Milan Rastislav Štefánik: Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami (Slovart, 2021) si však nezaslúži, aby sa jej charakteristika obmedzila len na síce pravdivé, ale málovravné konštatovanie o tom, že ide o prvú Štefánikovu vedeckú biografiu.
Monografia totiž ponúka omnoho viac než len nové informácie. Kšiňan prirodzene stavia na poctivom faktografickom výskume, napokon v priebehu rokov navštívil archívy v Ríme, Bukurešti, Londýne, o parížskych nehovoriac, a jeho rukami prešli tisíce relevantných dokumentov. V čom si však autor a jeho dielo zaslúži skutočne absolutórium, je spôsob, akým tému uchopil a previedol do textu.
Štyri obrazy M. R. Štefánika
Ako Kšiňan deklaruje hneď v úvode, že nemá v úmysle predostrieť čitateľovi tradične poňatú historickú biografiu, teda text, ktorý sa začína floskulou o narodení a končí sa zväčša pohrebom, ale najmä že to, čo je medzi tým, je iba (akokoľvek zaujímavým) opisom životných osudov skúmanej osobnosti.
(zdroj: Foto - Archív SME)Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami je knihou, ktorá stavia na alternatívnom prístupe k písaniu životopisov a na podklade najnovších metodologických postupov prináša štyri zásadné výskumné otázky, ktoré sú analyzované v jednotlivých kapitolách. Cieľom je poskytnúť komplexný a kompletný obraz, či ako autor správne uvádza, obrazy Štefánika ako človeka mnohých sociálnych rol.
Úvodná časť je venovaná otázkam, ako Štefánik budoval a udržiaval svoj sociálny kapitál a tiež, ako ho dokázal v priebehu rokov využívať, respektíve transformovať na životne dôležitý ekonomický kapitál. V tejto súvislosti je priam fascinujúce čítať, ako dokázal mladý Štefánik preniknúť do prísne štruktúrovanej a na osobných známostiach doslova závislej siete francúzskeho vedeckého (a literárneho) života.
