Jeden z najvýraznejších prípadov zmiznutia počas nepokojov v Severnom Írsku sa týkal Jean McConvillovej z Belfastu. V sedemdesiatych rokoch ju totiž násilne odviedla od jej detí vojenská jednotka IRA a už nikdy sa k nim nevrátila. Nakoniec bola nájdená zavraždená a tajne pochovaná.
Ako byť slobodný v krvácajúcich krajinách? Čítajte Práve týmto prípadom nás americký investigatívny novinár Patrick Raden Keefe (autor kníh Hadia hlava či Vrava) okamžite vťahuje do víru toho, čo sa dialo nevinným ľuďom počas marazmu, v ktorom sa ešte nie tak dávno ocitalo celé Severné Írsko. Nielen McConvillovej deti boli poznačené spomienkou na posledné chvíle s matkou, ale aj celá írska spoločnosť, ktorú tento prípad prenasledoval ešte dlhé roky.
Takmer štyridsať rokov v priepasti
Vraždy, únosy, streľby a bombové útoky boli v Severnom Írsku ešte nedávno realitou. Keefeho rozsiahla investigatívna kniha Nič nehovor (časopis Time ju vyhlásil za najlepšiu reportáž roku 2019 a tiež za ňu získal prestížnu Cenu Georgea Orwella) je kvalitným súhrnom toho, ako a prečo sa spoločnosť v tejto krajine začala trieštiť.
(zdroj: Foto - Archív SME)Príčina totiž predchádzala rozkolu medzi katolíkmi na jednej strane a protestantmi na druhej, a bola staršia než samotná protestantská cirkev. Problém bol najmä v etnickej, politickej a náboženskej diskriminácii z oboch strán.
V roku 1969 totiž tvorili väčšinu obyvateľstva Severného Írska protestanti, no v rámci celého ostrova boli v menšine. Mali teda obavy, že ich preváži práve väčšinová katolícka časť Írska. Kým však mali katolíci väčšinu na ostrove, v Severnom Írsku boli minoritou, a preto sa v šiestich grófstvach cítili diskriminovaní.
