Ovídius svojou tvorbou ovplyvnil celé generácie umelcov. Aj spisovateľka Nina MacLaughlinová si občas zalistovala v jeho Premenách, v ktorých defilujú grécki a rímski bohovia i smrteľníci v nevinnosti, ale aj so slabosťami a zločinmi.
V rámci spisovateľskej rozcvičky prepísala príbeh o Kallisto.
Transformácia mýtov sa jej zapáčila a výsledkom je zbierka poviedok Prebuď sa, Siréna. Z knihy sa intenzívne ozývajú hlasy žien, ktorých práva, túžby a pocity stáli (nielen) v starých mýtoch vždy ďaleko za mužskými a boli často zobrazované iba ako sexuálne objekty.

Mytológia je k ženám nespravodlivá a brutálna. MacLaughlinová si vzala na paškál práve tento fakt. To, čo Ovídius opísal ako zmocnenie, podvolenie, akt či hru bohov, mení na zneužívanie, prenasledovanie, lov a znásilňovanie. Svoje hrdinky necháva rozprávať na rovinu. Arachne votkala do svojho gobelínu toľko sexuálnych zločinov, koľko sa zmestilo.
Európa, Léda, Alkmena, Medúza, Proserpina, nevinné, zničené ženy, a predsa vždy za potupu zaplatili ony. „Ako je to možné? Vy vraždíte. Vy znásilňujete. Vy zneucťujete. A my hrešíme?“ pýta sa a nastavuje zrkadlo bohom. Za svoju odvahu je, ako inak, potrestaná.
Ohne rozpálené strachom i zúrivosťou
Väčšina príbehov je emocionálne náročná, či už ide o násilný sexuálny akt, zneužitie, či smrť dieťaťa, incest, sexuálne obťažovanie, domáce násilie, alebo o pomstu. Mnohokrát sa aj dnes obeť stáva v očiach verejnosti vinníkom a vždy platí, že pocit hanby, strach a zúfalstvo vyteká zo znásilnených žien ako krv z čerstvej rany.