Vyrozprávanie životného príbehu kníhkupca Jozefa Hajka je poctou knižnému svetu, ktorý už oddávna otvára ľudským mysliam nové obzory. Aj preto je každé kníhkupectvo viac ako obyčajný obchod.
Prvý česko-slovenský knižný most
Jozef Hajko bol prvý a jediný slovenský absolvent pražskej odbornej kníhkupeckej školy v tridsiatych rokoch 20. storočia. Autorom knižného pamätníka je syn Dalimír Hajko, vedecký pracovník v oblasti európskej aj indickej filozofie, literárnej vedy a kulturológie.

Aj vďaka svojmu odbornému zameraniu má vyššiu ambíciu ako len spísať kroniku jedného života. Upriamuje pozornosť na všetkých, ktorí majú do činenia s knihami. Často sú neznámi alebo zaznávaní. V lepšom prípade si vyslúžia zmienku v tiráži. Chystajú knihy technicky, graficky a jazykovo. A niektorí ďalší stoja na konci tohto reťazca, keď už v kníhkupectvách rozprávajú so zákazníkmi a delia sa s nimi o svoju vášeň pre dobré knihy.

Hajkov osud je výrazne zviazaný s pražským kníhkupectvom Leopolda Mazáča. Ten sa stal v predvojnovom období najaktívnejším „misionárom“ slovenskej literatúry v českom kultúrnom prostredí.
Česko-slovenské vzťahy boli a, chvalabohu, stále sú živé a jedinečné. Súčasne sú však poznačené historicky daným nepomerom. Z českej strany bola a je láska voči „mladším bratom“ nežná, ale aj blahosklonná s pocitom (žiaľ, často oprávneným) kultúrnej nadradenosti. Dnes, keď sa znovu vedú polemiky, či prekladať slovenské knihy do češtiny a či mladí Česi vedia o hodnotnej slovenskej literatúre, je zaujímavé čítať o nadšení pražského nakladateľa a kníhkupca.