Doslovná aj metaforická prechádzka tichou tajgou, kde sa z hmly nečakane a celkom stålenhagovsky vynárajú neurčité obrysy podivného niečoho, čo tam (tiež celkom stålenhagovsky) tak úplne nepatrí.
Bohémsky Montmartre v obrazoch slávneho maliara Čítajte Lukáš Cabala, ktorý debutoval knihou Satori v Trenčíne, ktorá sa dostala do výberu ceny Anasoft litera, o sebe píše, že ho priťahuje vlnenie skutočnosti. Jeho knihy sa asi ani nedajú opísať výstižnejšie. Z Trenčína neurčitej budúcnosti sa v jeho druhej knihe Jar v Jekaterinburgu presúvame do mrazivo zvláštneho prostredia sibírskej výskumnej stanice.
Varovania permafrostu
Spisovateľ Vincent dostane e-mailom zvláštnu ponuku: stráviť čas na výskumnej stanici Belyj krot, pretože vedenie sa rozhodlo poskytnúť priestory stanice na rôzne projekty, a jedným z nich majú byť aj spisovatelia, „lebo umenie má moc priblížiť vedu bežným ľuďom“.
(zdroj: Foto - Archív SME)Vincent, ani sám poriadne nevie prečo, ponuku prijme, odchádza do odľahlého mesta, stretáva zvláštnu sprievodkyňu Jelenu, ktorá rada kreslí, aj krajanku, ktorej sa nedarí vrátiť sa domov. Prechádza osamelými scenériami, tajgou, polorozpadnutými sídliskami a ohromujúcimi podzemnými priestormi „Bieleho krtka“, kde za kruhovým okienkom svojej „kajuty“ vidí vrstvy permafrostu.
Práve o ňom mu miestni vedci mnoho rozprávajú a práve ten je nielen dôležitým prvkom deja, ale aj varovaním pred budúcnosťou, ktorá sa už začína diať. Permafrost sa totiž roztápa a pomaly vydáva svoje tajomstvá. Nie nadarmo sú na konci knihy výňatky zo súčasných článkov v médiách, v ktorých sa píše o ekologických haváriách či nachádzaných zvieratách zamrznutých desiatky tisíc rokov. Pokojne by sme k nim mohli pridať články o tom, ako sa „večne zamrznutá“ zem vlní, prepadáva a ničí domy, ktoré s jej topením nepočítali.
