Prvého novembra mali aj v slovenských kinách premiéru hneď dve snímky – Francúzska depeša Liberty, Kansas Evening Sun a Posledná noc v Soho – nádherne ilustrujúce, že filmy môžeme ešte stále považovať za prísne autorské umelecké diela celkom konkrétnych autorov – režisérov. V tomto prípade Wesa Andersona a Edgara Wrighta.
Upíri trikrát inak Čítajte Autorský film je relatívne starý koncept. V inštitucionalizovaných dejinách kinematografie sa tradične spája s menami takých režisérov-autorov, ako boli Luis Buñuel, Akira Kurosawa, Ingmar Bergman, Michelangelo Antonioni, Robert Bresson, Satjádžit Ráj, Jacques Tati či Federico Fellini.
Nás však môže tešiť, že toto číre a esenciálne filmové autorstvo si môžeme vychutnať aj dnes, v snímkach, ktoré nie sú staré ani tridsať, ani štyridsať či päťdesiat rokov, ale naopak, sú celkom čerstvé, nové a otvorene deklarujú, že na divákovi vlastne nezáleží, respektíve, že objektivizovateľnú kvalitu filmu rozhodne nemôžeme merať diváckym vkusom.
Francúzska depeša Liberty (zdroj: Foto - Cinemart)Naopak, to, čo je dôležité, je majestát a vízia autora, režiséra-tvorcu, ktorého už jeden zo spoluautorov tohto konceptu, francúzsky režisér a teoretik Alexandre Astruc v roku 1948 pripodobnil k spisovateľovi s trochou metaforickej umeleckej licencie tvrdiac, že pomyselným perom takého režiséra-autora je kamera, čo už síce otvára priestor pre polemiku, avšak základná téza platí.
Režisér-autor tvoriaci v prísne umeleckom zmysle slova sa nemusí nikomu zodpovedať, len sebe a svojej umeleckej vízii, a je úžasné, že podobný prístup stále existuje aj v tom predsudkami o programovej komerčnosti zaťaženom Hollywoode, kde už by podľa skeptikov nemalo byť pre skutočne čisté, a v tomto prípade sa nebojme aj prívlastku vysoké, filmové umenie miesto.
