Autorka, scenáristka a kreatívna producentka, bratislavská rodáčka Michaela Sabo študovala na VŠMU na Slovensku, DAMU v Česku, UCLA v Los Angeles, postgraduál si spravila v Berlíne.
Môžete porovnať úroveň štúdia v jednotlivých krajinách. Kde sa vám študovalo najlepšie?

V LA som mala možnosť získať medzinárodnú skúsenosť, ktorá bola jedinečná v tom, že som tam bola jediný „non-native speaker“. Za túto skúsenosť som veľmi vďačná. Tú najlepšiu však mám z Berlína, kde je štúdium kombináciou amerického a európskeho prístupu k rozprávaniu príbehov. Keď som si dokončila postgraduál, mala som tridsaťpäť rokov. Žijem tu už sedem rokov a je to moje srdcové mesto. Práve medzinárodnú študijnú aj pracovnú skúsenosť z Berlína považujem pre mňa za tú najprínosnejšiu.
Aké sú najväčšie rozdiely vo fungovaní výroby filmovej a televíznej tvorby u nás a vo svete a vo vyučovacom procese, ktorý k nim smeruje?
Najvýraznejší rozdiel medzi americkým a európskym fungovaním je v tom, že v USA funguje takzvaný showrunnerský systém. Showrunner, tvorca diela, je najvyššou autoritou. V Európe je to režisér. Ako lektorka spolupracujem so študijným programom Serial Eyes, ktorý založili významní producenti a má za cieľ vychovať európskych showrunnerov, aby z nich mohli vzniknúť odborníci schopní podieľať sa na celom procese výroby. Tieto rozdiely v rámci štúdia sa teda pomaly a postupne stierajú.
Pôsobíte ako autorka a kreatívna producentka. Na konte máte niekoľko televíznych seriálov a filmov. Ktoré zo svojich prác považujete za výnimočnejšie než ostatné?
Každý projekt a každá práca, na ktorej som sa podieľala, boli odlišné. Zapovedala som sa, že budem robiť len veci, s ktorými som v súzvuku. Nespolupracujem na projektoch, ktoré nazývam produktmi, lebo sa do nich jednoducho nedá vložiť srdce. Práve preto nemôžem žiadny vyzdvihnúť. Vo všetkých som nechala kus seba a každý ma ovplyvnil a posunul ďalej.