Z pankáčovho náčrtníka

Pod súhrnným názvom Oats Studios ponúka Netflix neobyčajnú kolekciu krátkometrážnych projektov kanadského režiséra juhoafrického pôvodu Neilla Blomkampa, ktorý sa preslávil v roku 2009 celovečerným debutom District 9.

Vedecko-fantastický triler o mimozemšťanoch živoriacich v gete kdesi v Johannesburgu drsným, no obrazovo podmanivým spôsobom extrapoloval do fantastického univerza témy rasizmu, xenofóbie a sociálnej izolácie. Získal si divákov, kritikov i filmových akademikov, ktorí ho nominovali na štyri Oscary – za najlepší film, strih, vizuálne efekty a scenár. Úspech, z ktorého sa mladý filmár dodnes nespamätal.

Súvisiaci článokSúvisiaci článok Dobrodružstvo na fakt veľkom pieskovisku Čítajte 

Neill Blomkamp sa narodil 17. septembra 1979 v Johannesburgu, kde sa spoznal s budúcim hercom a producentom Sharltom Copleyom, ale aj s dvojicou Watkin Tudor Jones – Anri du Toit, známejšou pod menami Ninja a Yolandi Wisser, členmi hip-hopovej formácie Die Antwoord.

Afričan v Kanade

Keď mal osemnásť, Blomkampovci sa presťahovali do Kanady, kde Neill aj pod Copleyovým vplyvom vyštudoval Vancouver Film School a začal sa živiť ako tvorca špeciálnych efektov a 3D animácií, reklamných a propagačných krátkych filmov. Vďaka nim dostal ponuku na réžiu dlhometrážneho sci-fi zo sveta hry Halo. Z projektu síce napokon nič nebolo, no tvorca Pána prsteňov Peter Jackson sa ako producent rozhodol podporiť ho pri prerábke krátkej snímky Alive in Joburg (2005) do podoby celovečerného Districtu 9. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme.

Nádejný filmár predstavil svoju druhú dlhú snímku Elysium až v roku 2013 a celosvetové nadšenie ochladlo. Pokus vtlačiť nespútaného Juhoafričana do tesného formátu univerzálnej hollywoodskej komerčnej zábavy bol pochabý od samého začiatku.

Bad president (zdroj: FOTO: OATS STUDIOS, NETFLIX)

Typický blomkampovský námet o umelej obežnici, kde v prepychu, luxuse a dokonalej zdravotnej starostlivosti žijú bohatí a „úspešní“, kým na Zemi živoria „obyčajní“, má síce správny drsný, ošarpaný, zaprášený vzhľad, ale postavy šuštia papierom, dramaturgia je neznáme slovo, herci sa tvária, akoby netušili, čo od nich režisér vlastne chce, príbeh prevalcovali žánrové klišé a všetkému vládne hollywoodsky pátos.