Na najbližší víkend plánoval Koloman Kertész Bagala podujatie v bratislavskej Novej cvernovke. Chcel tak osláviť 30 rokov, odkedy vydáva knihy. Lockdown mu však plány prekazil.
Inak si ide tvrdohlavo za svojím napriek trom bankrotom. Vydáva výhradne autorov pôvodnej literatúry, organizuje literárnu súťaž, besedy aj čítačky. Počas predošlého lockdownu roznášal o barlách knihy zákazníkom osobne.
"Po každom bankrote som bol v tom, že s vydavateľskou činnosťou už nadobro končím. Ale ten plamienok tam stále bol, udržiaval som ho a znova sa rozhorel. Vrátil som sa a sľuboval som si, že už budem robiť veci racionálnejšie," hovorí.
A hneď dodá, že keď sa mu v jednom roku nazbiera viac dobrých diel, chce ich vydať všetky. Bez ohľadu na následky.
Knihy vydávate už tridsať rokov. Kedy sa to začalo?
Bolo to prvého marca 1991, keď som si založil živnosť. Predmetom činnosti bolo vydávanie kníh, kultúrna agentúra a tiež obchodovanie so zvukovými nosičmi. Krátko po novembri 1989 som totiž brigádoval ako predavač platní a cédečiek.
Mali ste už v roku 1991 nejaký koncept vydavateľstva pôvodnej literatúry?
To nie. Iba som sa rozhodol, že raz za čas vydám knižne rukopis, čo sa mi zapáči. Financoval som to zo zisku z predaja platní a cédečiek.
Koloman Kertész Bagala (1964)
- vydavateľ kníh a organizátor kultúrnych podujatí,
- študoval chémiu, neskôr filológiu, kde bol pri založení literárneho samizdatu Maternica, z oboch škôl však odišiel,
- vydavateľskú činnosť si založil 1. marca 1991, trikrát zbankrotoval, v súčasnosti sa jeho vydavateľstvo volá KK Bagala,
- venuje sa výhradne pôvodnej slovenskej literatúre, organizuje aj literárne podujatia a súťaže Poviedka,
- na konte má 500 vydaných titulov, z toho 300 nových, zvyšok sú reedície.
Začínal som ako predavač v podchode na Trnavskom mýte a na dnešnom Hodžovom námestí, vtedy Mierovom. Elpéčka, cédečká rozložené na zemi na deke. Až neskôr som si otvoril musicshop v Dome odborov, dnešnom Istropolise. Bol som veľkým fanúšikom hudby, ale ponúkal som iba sortiment, ktorý sa páčil mne.
Kedy vyšiel váš prvý knižný titul?
Bola to zbierka poviedok Tomáša Horvátha Akozmia. Začal som na nej robiť v lete 1991 a vyšla na začiatku roka 1992.
Trvalo mi to zopár mesiacov, pretože na začiatku som o vydávaní knižiek nevedel nič. Prišiel som do tlačiarne Svornosť, ktorá dnes už neexistuje, s tým, že chcem vydať knihu, a opýtal som sa, čo mám teda robiť. Chodil som k nim potom pravidelne a naučili ma všetko.
Potom to už išlo ľahšie?
Ročne som vydával knihu-dve. Bolo to zo začiatku také panské huncútstvo. Chcel som si vydávať knihy, čo sa mi páčia, podobne ako som predával iba platne dobrej muziky. Keď mi niečo zvýšilo z predaja v musicshope, nešiel som na dovolenku, ale vyšla nová kniha. Lenže potom musicshop zbankrotoval.
Prečo?
Nedalo sa už čeliť konkurencii. Vtedy som sa rozhodol, že muziku zavesím na klinec a budem sa venovať len literatúre, že sa budem zameriavať vyslovene na nových slovenských autorov. Z toho rozhodnutia vznikla aj súťaž Poviedka, ktorá štartovala v roku 1996.
Písal ľúbostné verše a súčasne ospevoval Tisa aj Stalina Čítajte V tom čase bolo síce viac štátnych literárnych súťaží, ale ja som chcel, aby sa to neskončilo len odovzdaním ceny a podaním ruky, ale aby autori mali možnosť ďalej rásť a mali šancu vydať knihu. Do iných súťaží chodilo zopár desiatok prác, nám prišlo v prvom ročníku 907. To vyrazilo dych.
