Východiskom knihy Boľševici a apoštoli sa pre poľskú novinárku Sylwiu Frołowovú stal záver, ku ktorému dospel ruský filozof Nikolaj Berďajev (okrem iného aj znalec Dostojevského), že Rus má podľa neho na výber iba z dvoch možností: buď sa stať apokalyptikom, alebo nihilistom.
V Severnom Írsku sa ešte nedávno unášalo a vraždilo Čítajte Napokon aj sám Dostojevskij sa označoval za kajúcneho nihilistu a nešťastného ateistu, ktorý v chaose vlastnej krajiny túžil po tom, aby našiel nielen náboženskú vieru, ale aj vieru vo vtedajšiu politiku a revolúciu.
Rovnako ako iným velikánom (ako napríklad Čechovovi, ktorý tiež zápasil s vlastnými pochybnosťami), sa mu to však veľmi nedarilo. Sylwia Frołow preto napísala knihu o ľuďoch, známych aj menej známych, ktorí formovali dejiny Ruska na začiatku 20. storočia. Ako jedni z mnohých tvárí tohto silného impéria sa totiž i oni museli v jednom okamihu rozhodnúť, či z nich budú boľševici alebo apoštoli.
Ich charaktery nie sú čiernobiele
Vo svojej podstate sú však ťažko uchopiteľné; raz celkom jasné, inokedy zase tápajúce v nepriehľadnej hmle. Každý z nich si však zaslúžil svojich zopár strán, i keď zoznam boľševikov a apoštolov je skutočne pridlhý. Nebolo možné, aby sa v ňom ocitli všetci, no minimálne tí, ktorých si vybrala, skvele podčiarkujú vtedajší systém, ktorého isté črty sa v ruskej spoločnosti zachovávajú dodnes.
(zdroj: Foto - Archív SME)Otvárajúci profil a prvá postava knihy je Maxim Gorkij, ktorý sa za prvých osem rokov svojho života naučil o ľudskom utrpení oveľa viac ako Tolstoj za celých osem desaťročí svojho života. Počas celej svojej existencie navyše pohŕdal „zaostalosťou“ vidieckeho Ruska, čo ho nakoniec aj spojilo s boľševikmi (v súvislosti s nimi i s Leninom, keďže prišli s deštrukciou všetkého starého a zrodom nového systému, o ňom píše aj Orlando Figes v jednej z najlepších kníh o Rusku – Natašin tanec. Kultúrne dejiny Ruska).
