BRATISLAVA. Bol deň pred Vianocami a Rudolf Dobiáš ešte na dvore rúbal drevo, aby bolo v rodičovskom dome na sviatky teplo. Vtom do zasneženého dvora vstúpila polícia a odviedla ho.
Je študentom prvého ročníka filozofickej fakulty, má sotva devätnásť rokov, čím sa mohol previniť? pýtali sa prekvapení rodičia.
Kniha Interview: Zo zákulisia stretnutí s filmovými hviezdami ČítajteMladého chlapca, čo nevedel nakresliť ani detské prasiatko, zatkol komunistický režim za karikatúru čerta s tvárou Stalina, ktorý rozpaľuje kotol označený komunistickým kosákom a kladivom pre holubicu mieru. Nebol jej autorom, iba sa ako mladý skautský dobrodruh podujal na to, že ju roznesie po meste.
V komunistickom Československu bol taký čin klasifikovaný ako vlastizrada a Rudolf Dobiáš bol v roku 1954 spolu s ďalšími pätnástimi ľuďmi v monster procese odsúdený na osemnásť rokov väzenia v jáchymovských uránových baniach.
A vraj mal ešte šťastie: sovietsky blok bol práve v eufórii z vyhranej vojny v Kórei a mal chuť na veľkorysosť. Od trestu smrti ho ušetrili.
V jáchymovských baniach sa tak začal príbeh, ktorý by mohol vyvrcholiť Nobelovou cenou, pretože poľahky spĺňa jej parametre. V Rudolfovi Dobiášovi má Slovensko poklad, o ktorom ani samo nevie, lebo tento politický väzeň, básnik a spisovateľ žije ticho.
Roky nevidel vlastnú tvár. Udrel by ju
Režisérka Alena Čermáková s ním mala zvláštny zážitok, keď ho ešte dobre nepoznala. Spolu s Antonom Srholcom ho raz viezla autom do Prahy a potom späť do Bratislavy.