Po prvom diele Kladiváka sa vyrojili hlasy, ktoré s nadšením vyvolávali, že máme svojho Kulhánka. Mali pravdu. Máme. Temnotou z Pressburgu sa zrodilo hviezdne univerzum a jeho hrdina. Iša tak bol päť rokov bombardovaný otázkami, kedy už naštartuje pravidelnú ságu. Chvíľu to vyzeralo tak, že ďalšia kniha bude hneď, potom, že vôbec. Ale dočkali sme sa. Konečne je tu Čierny kráľ!
Lokácie
Je to Bratislava, ale nie je to Bratislava. Je to Pressburg z iného sveta. Po uliciach si to túrujú žigulíky s dáciami, Bischdorf je stále diera, Račisdorf je fajn a Engerau... je prosto Engerau – miesto s vlastnými zákonmi, kde sa každý stará sám o seba. Všetko sú to pomenovania bratislavských mestských častí s hyperbolizovanými charakteristikami pretavenými do daného univerza.
Odvážne a katarzné prerozprávanie momentov z Ovídiových Metamorfóz Čítajte A Engerau je, samozrejme, Petržalka. V príbehu sa zjaví aj lunapark na petržalskom nábreží. Scéna v bludisku poteší každého, kto si ako dieťa na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov párkrát porozbíjal hlavu na tom diabolskom mieste, o ktorom bol presvedčený, že z neho už nikdy neunikne.
Lebo to nebolo bludisko v starom prívese s vyznačenou cestou, aké majú dnešní „kolotočári“. Bol to vstup do inej dimenzie, kde platili odlišné fyzikálne zákony a dostať sa z nej von si vyžadovalo vynaliezavosť MacGyvera.
(zdroj: Foto - Archív SME)Ale možno len stačilo nepanikáriť. Neviem. A keď ste usoplený po pol dni náhodne našli namiesto východu vchod, radostne ste ním vybehli a postavili sa do radu pred pokladnicu znova. Aj takéto nostalgické spomienky vyvoláva Kladivák popri nekonečných a detailne opísaných „márovačkách“.
Žiadne také, že vyskočil, udrel, zabil a hotovo. Iša detailne opisuje každý pohyb, postupy súbojov, je ako kamera, až filmovo presný a explicitný, zachytáva pohľady, vnútorné pnutia, poryvy mysle, svalov a roztečených mozgov. V tom je ozaj dobrý.
V Engerau nechá spadnúť panelák. Súboje hodné občianskej vojny v úvode knihy pre mňa boli tým najlepším. Nový starý Kladivák to rozohral vo veľkom štýle.
Iša napravuje chyby
Išova prvotina bola dobrá, odlišná, bola tým, po čom sme tu prahli a čo sme závideli bratom, čím sme radi prehliadli jej drobné nedostatky. A tie teraz autor napráva. Ide hlbšie, k podstate. Kto vlastne Kladivák je? Aké má hranice? To, čo sme chceli vedieť už v jednotke, sa dozvieme v dialógoch a akcii v dvojke. Iša sa nebabre so siahodlhými opismi.
