Výdatná porcia Orwellovej publicistiky pôsobí svojím rozsahom strašidelne. Rôznorodosť tém, autorov štýl a zaujímavé návraty v čase však túto veľkú knihu robia prístupnou.
Uštipačný Blair a uvoľnený Orwell
Recenzent novovydanej zbierky Orwellových textov je vystavený skúške objektivity. V knihe sa totiž objavuje aj kolekcia recenzií a sám autor s nečakanou krutosťou píše o údele knižného recenzenta. „Dlhodobé bezhlavé recenzovanie kníh je mimoriadne nevďačná, otravná a vyčerpávajúca robota. Znamená to nielen vychvaľovať brak, ale aj ustavične si vymýšľať reakcie na knihy, pri ktorých čítaní človek nič spontánne necíti. Splachuje svojho nesmrteľného ducha do kanála kus po kuse.“
Kníhkupec je viac ako predavač kníh Čítajte Takáto dezilúzia pôsobí infekčne, ale našťastie Orwellova kniha recenzenta (a zaiste aj čitateľa) týmto spôsobom nezničí. Ak by aj chýbalo spontánne nadšenie, určite nedochádza k „splachovaniu nesmrteľného ducha“. Ba naopak – vznešená duša čitateľská pookreje. A pri kratučkých zastaveniach pocíti obdiv k angažovanej všestrannosti britského novinára a spisovateľa s vlastným menom Eric Arthur Blair.
(zdroj: Foto - Archív SME)Orwell sa znovu ukazuje v plnej paráde nie ako románopisec, ale ako mysliteľ a tvor politický. Emeritný profesor Oxfordskej univerzity John Carey, ktorý napísal predslov k tomuto výberu, pripomína zaujímavú vec. Eric Blair bol uštipačný a nedôverčivý človek, ktorý nevedel zapadnúť medzi bežných ľudí. Kde prišiel, tam pokazil náladu. Chcel sa prispôsobiť prostým robotníkom a skončilo sa to ako trápne výstrelky. George Orwell ako spisovateľ je však sympaticky uvoľnený, sebaistý, otvorený a demokratický. Predsavzal si spraviť z písania o politike umenie.
Z textov tejto knihy je zrejmé, že sa mu to vo veľkej miere podarilo – štýlom, ale aj obsahom. Je bystrý pozorovateľ a má cit pre jazyk. Odmieta klišé, prázdne metafory a miliónkrát opakované obrazy, ktoré už dávno stratili cveng.
Predovšetkým život
Podstatnú časť tohto výberu Orwellovej publicistiky tvorí osemdesiat stĺpčekov publikovaných počas vojny a chvíľu po nej v týždenníku Tribune. Šlo o výnimočne ťažké časy, ale Orwell ani uprostred nich nestráca zmysel pre praktické otázky všedného života a pohyby v literárnom či umeleckom svete. Jeho Anglicko je aj v nešťastnom roku 1940 krajinou „nákupných tašiek, psích pretekov, futbalových ihrísk, zemiakových lupienkov, hracích stolov, šálok čaju a sobotných večerov v krčme s lacným pivom“.
