Po smrti Milana Lasicu vyšli tri knihy spojené s jeho menom – okrem komiksu a denníkových zápiskov V krátkosti aj kreatívne spracovanie populárnej televíznej relácie Ktosi je za dverami. O príprave knihy vie najviac jej editor Dušan Taragel.
Allon medzi Kremľom a Bielym domom Čítajte Ako vznikla myšlienka vydať knižne televízne dialógy Ktosi je za dverami a ako ste sa k tomu dostali?
So vznikom vydavateľstva Media RTVS, pre ktoré pracujem ako editor, sa vynorila aj požiadavka prezentovať sa knihou, ktorá by naznačila, o čo nám ide: ponúknuť tvorbu, ktorá je spojená so slovenskou televíziou či s rozhlasom, ktorá primárne vznikla či vzniká na pôde týchto inštitúcií, ale dokáže zaujať aj čitateľov kníh.
Nič lepšie ako vydať výber z Ktosi je za dverami nám už napadnúť nemohlo, čudujem sa, že s tým neprišiel niekto skôr. Pre mňa osobne to bola práca snov, na humore L&S som vyrástol, formoval ma, takže som sa do práce na knihe pustil s veľkou radosťou.
Kniha vznikala dlho pred smrťou Milana Lasicu, na jej výslednej štruktúre ste sa významne podieľali nielen autorsky. Ako ste k nej dospeli?
Reálne sme na knihe začali pracovať začiatkom mája 2021. Prvé, čo som urobil, bolo získanie súhlasu od oboch autorov – v prípade Júliusa Satinského od dedičov, s Milanom Lasicom som hovoril cez telefón a on povedal, že bude rád, keď to vyjde. Upozornil som ho, že chceme urobiť výber toho najlepšieho z Ktosi je za dverami a on povedal, že ináč si to ani nevie predstaviť. Nuž a po tomto úvode sa začala práca – niekoľkokrát som si pozrel všetky časti Ktosi je za dverami, vybral z nich to, čo som považoval za najlepšie a to prepísala naša spolupracovníčka.
(zdroj: Foto - Archív SME)Medzitým sme pátrali aj v televíznom archíve a hľadali všetko, čo bolo spojené s Ktosi je za dverami. Fotiek bolo málo, ale našli sme originály scenárov a to nás posunulo o kúsok ďalej v predstave, akú knihu vlastne chceme vyrobiť a ponúknuť čitateľom.
Keď som začal porovnávať pôvodné scenáre s výsledným tvarom, videl som rozdiel – množstvo škrtov, ktoré im robil buď dramaturg Slávo Marušiak, alebo niekto z redakcie zábavných programov, či úplné zmeny dialógov. Začal ma zaujímať celý príbeh vzniku a výroby Ktosi je za dverami, prečo ich (Lasicu a Satinského) po ôsmich rokoch odrazu povolili, prečo sa relácia tak menila, prečo s ňou odišli z V-klubu, prečo niekedy nemali žiadnych hostí a podobne.
Vydať knihu s prepisom televíznych dialógov by bolo jednoduché, ale myslím si, že čitateľov a fanúšikov tvorby Lasicu a Satinského zaujíma aj ich príbeh v súvislosti s touto reláciou, pozadie fungovania inštitúcie, akou bola vtedy Slovenská televízia a podobne.
