Úvodné varovanie Arpáda Soltésza v knihe Zlodej je podobné ako v predchádzajúcich troch knihách Mäso, Sviňa a Hnev – jeho text je vymyslený, ale inšpirovaný skutočnými udalosťami a ľuďmi, a ak sa v nich niekto spoznáva, „chyba je vo vašej minulosti a v charaktere. Ak ste sa dopustili rovnakých svinstiev ako antihrdinovia tohto príbehu, nikde to nehovorte nahlas. Sú už dávno premlčané, ale v slušnej spoločnosti by to stále bola hanba“.
Od bachara k developerovi
Veľký príbeh v malom meste Čítajte Odlišný je úplný záver poďakovania, ktorý čitateľa zrejme zaskočí – autor v ňom osobitne ďakuje „skutočnej predlohe hlavného antihrdinu Libora za otvorenosť, ktorá často musela bolieť. Je omnoho lepší človek ako románová postava a som hrdý, že ho môžem nazvať svojím priateľom“.
(zdroj: Foto - Archív SME)Čitateľ už totiž pozná príbeh Libora Frajta, jeho posun od bachara cez vlamača, investora a developera k dramatickému finále, v žiadnej fáze tohto príbehu sa však nevymyká z roly antihrdinu, ktorý je síce menším zlom v porovnaní s inými literárnymi postavami, neustále sa však pohybuje v sivej ekonomickej zóne a väčšinou je aktívnou súčasťou organizovaného zločinu.
Jasne, jasne, nebudeme stotožňovať literárnu postavu s predlohou, najmä ak vďaka jej úprimnej spovedi je kniha Zlodej veľmi výstižným obrazom kriminálneho sveta v 90. rokoch a neskôr – aspoň takáto je predstava autora recenzie, ako to v tom svete funguje, lebo reálnu skúsenosť s týmto svetom nemá, iba odpozorovanú.
