Čajkovského Spiaca krásavica, Labutie jazero a Luskáčik či Stravinského Vták Ohnivák, Ščedrinov Koník Hrbáčik alebo Prokofievova Popoluška.
Baletná literatúra je mimoriadne bohatá na rozprávkové námety. Obľúbili si ich choreografi aj skladatelia.
Rozprávky sú totiž ideálnym podkladom k libretám, ktoré je možné ustavične zaujímavo spracovávať a ponúkajú takmer neobmedzené množstvo spôsobov inscenovania. Od tradičného uchopenia cez avantgardu až po zasadenie do súčasnosti.
S baletom Popoluška sa najčastejšie spája príbeh z pera Charla Perraulta a podmanivá hudba Sergeja Prokofieva.
Korene rozprávky, ako aj baletného spracovania, siahajú do histórie ďalej, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Rozprávkový fenomén
Európska tradícia literárneho žánru rozprávky siaha do 17. storočia k jej zakladateľovi, francúzskemu spisovateľovi Charlovi Perraultovi.
V roku 1697 publikoval zbierku rozprávok Príbehy alebo rozprávky zo starých čias s poučením s podtitulom Rozprávky matky husi. Popri obľúbených rozprávkach ako Šípková Ruženka, Snehulienka či Červená čiapočka sa v nej čitatelia stretli aj s Popoluškou.
Rozprávka o Popoluške je však staršia než Perraultova písomná zmienka. Ústne sa už tradovala napríklad v Taliansku, kde v 17. storočí vyšla pod názvom La gatta Cenerentola ako súčasť detskej publikácie básnika Giambattistu Basila.
Popoluška definitívne ovládla Európu vďaka bratom Grimmovcom, ktorí ju v roku 1812 vydali pod názvom Aschenputtel. K poodhaleniu tajomstva vzniku jednej z najznámejších rozprávok sveta je však potrebné opustiť hranice Európy.
Svetový choreograf Michael Corder: Jeden rok baletného tanečníka znamená päť rokov bežného človeka Čítajte S príbehom mladej, nespravodlivo utláčanej hrdinky, ktorej macocha a nevlastné sestry zabijú zvieracích priateľov a nakoniec sa jej podarí získať ruku panovníka, sa stretávame aj v starovekej Číne v časoch dynastie Tang, teda v 7. až 10. storočí. Čínska Yen Shena by tak mohla byť ázijskou predchodkyňou európskej Popolušky.
Pravdepodobne najstarším známym príbehom, v ktorom osud dievčiny zmení topánočka, je príbeh o hetaere – kultivovanej kurtizáne Rhodopis. Na prelome letopočtov ho zaznamenal starogrécky zemepisec Strabo.
“Dnes by sme už v rozprávke o Popoluške ťažko našli črievičku plnú krvi, orezané päty a odrezané prsty na nohách zlých sestier či vtákmi vyzobané oči zlej macochy.
„
Rozpráva o zotročenom dievčati, ktorému orol ukoristil sandál a odniesol ho do staroegyptského hlavného mesta Memfisu. Tam ho hodil faraónovi rovno do lona. Egyptský kráľ, fascinovaný samotnou udalosťou i tvarom sandálu, vyslal sluhov hľadať jeho majiteľku. Po tom, čo dievča našli, priviedli ho do Memfisu, kde sa stala kráľovou manželkou.
Príbeh síce nie je totožný s tým Popoluškiným, nie sú v ňom zlé sestry, macocha ani zvierací pomocníci, no fabula o nájdení tej pravej na základe črievičky je zjavná.
Súčasná optika, ktorou na Popolušku nazeráme dnes, zohľadňuje v porovnaní s originálnymi verziami diametrálne odlišné postavenie dieťaťa v rodine a celkový evolučný posun spoločnosti.
Dnešné rozprávky, Popolušku nevynímajúc, skôr nadbiehajú spopularizovanému sladkému disneyovskému trendu a vyhýbajú sa desivým, často až hororovým scénam originálnych predlôh.
Dnes by sme už v rozprávke o Popoluške ťažko našli črievičku plnú krvi, orezané päty a odrezané prsty na nohách zlých sestier či vtákmi vyzobané oči zlej macochy. V každom prípade Popoluška predstavuje celosvetový fenomén, ustavičný zdroj inšpirácie umelcov.
Popoluška ako balet
Pre baletných i hudobných fajnšmekrov je v súčasnosti náročné nestotožniť si Popolušku s Prokofievovou hudbou. No Popoluška ako baletný titul začala svoju tanečno-divadelnú kariéru viac ako storočie pred premiérou Prokofievovho baletu.
