Radoslav Procházka, okrem toho, že sa pokúšal o politickú kariéru, sa dlhé roky venoval a venuje sa aj písaniu. Nielen právnickému, ale aj glosovaniu politického a spoločenského diania, takže to, že vydal román Brichtov boj (Ikar 2021) vlastne nie je prekvapením. A na písaní vidieť, že mu pero nie je cudzie.
Ako sa láska ku knihám šíri slovenským internetom Čítajte Teraz je trošku móda u politikov písať dobrodružné a napínavé knihy, v ktorých sa dá štuchnúť si do nášho milého slovenského režimu. Na rozdiel od Andreja Kisku a jeho románu Prezident však Rado Procházka nešiel na vec „prvoplánovo“, teda že by ukázal prstom na najvyšších v rebríčku moci a ich poklesky. Len rozohral partiu, kde sa naše národné chyby – nespoľahlivosť, zlodejčina všade, kde sa dá, nekompromisná hlúposť, agresia, sebectvo – spájajú.
Jeden z mnohých
(zdroj: Foto - Archív SME)Samozrejme, neprezradíme všetko, len začiatok zápletky. Brichta, architektonický ateliér, pripraví skvelé podklady na výstavbu pre istú štátnu zákazku v meste, ktorú pripravuje developer. Aj s tými zlými konotáciami, ktoré slovo developer v slovenčine prináša, ako sa ukáže. Odmietne totiž zaplatiť za prácu a privádza tak architektov na pokraj krachu, otec Brichta umiera a mladý nástupca sa rozhodne pre zápas s veternými mlynmi.
Začína sa súdny boj, kde je stále jasnejšie, že pravda a láska nad žiadnou súdnou mašinériou, kamarátšaftmi, službičkami a úplatkami nikdy nevyhrajú. Príbeh, aké sa odohrávajú na Slovensku pravidelne, umožňuje Procházkovi na konkrétnych krokoch odhaliť, ako to vlastne u nás nefunguje. Nečestnosť je len nesprávne slovo pre slovenskú šikovnosť oklamať, či použijem expresívnejší výraz – odrbať.
