Keď už bola situácia taká zlá, že sa zatvorili aj kostoly a kňazi sa svojim veriacim museli prihovárať online, Tomáš Halík nebol celkom spokojný. Zmysel omše a eucharistie to nenapĺňalo, po pár mesiacoch začal preto zvažovať, že s prenosmi prestane.
Zahrnuli ho však maily, a aj zo Slovenska. Pre mnohých zostal poslednou nádejou, že cirkev ešte dokáže osloviť súčasného človeka a odpovedať na reálne otázky.
Neraz okolo seba videl, ako jeho kolegovia zostávajú necitliví a chladní voči bolesti rozvedených a osamotených ľudí, nerozumejú menšinám a nechcú počúvať obete sexuálneho násilia a radia im, aby šli radšej vypovedať na políciu.
Vidí, že na progresívne slová pápeža Františka reagujú panikou.
Tomáš Halík začal vo svojich posledných knihách písať o vyprázdnených kostoloch a epoche zmien. Pomenúva súčasnú krízu cirkvi a potrebu vyviesť kresťanstvo z mentálnych hraníc. Nastáva čas, keď musíme zísť hlbšie, hovorí. Všetci. Aj tí, čo si hovoria neveriaci. Aj tí, čo o svojej viere nepochybujú.
Dnes okolo seba cítime veľa strachu a nervozitu, pretože pandémia siaha na naše pohodlie aj materiálne zabezpečenie. Aké najskromnejšie podmienky ste vo svojom živote vyskúšali vy?
Viac ako dvadsať rokov som trávil letné prázdniny sám v lesnej pustovni v Nemecku. Mal som len to, čo bolo nevyhnutné na prežitie, naozaj žiadny luxus.
Týždne som sa modlil, meditoval, dlho sa prechádzal v prírode, tam vznikali všetky moje knihy. Písal som po kľačiačky pred vystavenou eucharistiou, písanie bola forma modlitby. Bez týchto zastavení by som v hektickom živote fyzicky, duševne a duchovne neprežil.
Čo je to minimum, ktoré potrebujete k spokojnému životu?
Radikálne oslobodenie som prežil v roku 2001, keď som sa podujal na experiment, ako prežiť v krajných podmienkach na Antarktíde. Tam som prežil hraničnú životnú skúsenosť.
Tam, kde príroda vyzerá presne tak, ako vyzerala pred 20 000 000 rokmi, človek zostúpi k samému jadru ľudskej existencie. Pochopí, ako sme rozmaznaní tým, že máme elektrinu a internet a ako sme vo svojej podstate voči svetu obnažené a zraniteľné bytosti.