„Ak človek nemá guráž znova a znova skúšať to, čo sa mu nedarí, až kým to neprelomí, nemá na cestách čo robiť. Je to vec posadnutosti, vec zanovitosti, vec vytrvalosti... Ak to treba, ak je to podmienka dosiahnutia cieľa, potom za tým treba ísť zo všetkých síl. Alebo si uvedomiť, že ide o bezvýznamnú maličkosť a nestrácať s ňou čas.“
Jiří Hanzelka
Hoci ich v roku 2003 osud navždy rozdelil, nie je možné oddeliť Miroslava Zikmunda (14. 2. 1919 – 1. 12. 2021) a Jiřího Hanzelku (24. 12. 1920 – 15. 2. 2003). V rokoch 1947 – 1950 na sériovej Tatre T87 precestovali Afriku a Latinskú Ameriku. Za 1290 dní prešli cez 44 krajín troch kontinentov 111-tisíc kilometrov. Druhú cestu po Balkáne, Ázii, Oceánii, Japonsku a Sovietskom zväze podnikli v špeciáloch Tatra 805 v rokoch 1959 – 1964.
Horúce novinky na VOD Čítajte Nakrútili štyri dlhometrážne a do 150 strednometrážnych či krátkych cestopisných filmov. Vydali okolo dvadsať kníh, z ktorých sa predalo viac než 6,5 milióna výtlačkov. Jeden a pol milióna v Sovietskom zväze. Spôsob, akým tvorili, ako sa navzájom dopĺňali, bol taký komplexný, že nie je možné rozlíšiť, kto z nich je autorom konkrétnych častí rozhlasových reportáží, filmových cestopisov a kníh. Dokonca aj rozhovor s Jiřím Hanzelkom, z ktorého citáty dopĺňajú tento text, v roku 1997 autorizoval tiež Miroslav Zikmund.
Jiří Hanzelka a Miroslav Zikmund (zdroj: Foto - Archív Z + H)Kým otec Jiřího Hanzelku bol šoférom a v rokoch 1925 – 1930 robil osobného vodiča ministrovi Milanovi Hodžovi v Bratislave, Zikmundov otec bol strojvodcom a mladý Miroslav s bratom Josefom vďačne využívali zľavnené cestovné, pričom sa z Plzne dostali až na Podkarpatskú Rus: „Mirko sa tak zamiloval do Slovenska a do Podkarpatskej Rusi, že ich poznal lepšie ako rodné západné Čechy.“
