BRATISLAVA. David Cronenberg pomaly, ale rozhodne stúpa po schodoch. Vchádza do miestnosti, kde pred štyrmi rokmi zomrela jeho manželka. Je to úzky podkrovný priestor, skromný. Posteľ je v podstate všetko, čo sa tam zmestí.
Na sebe má len župan, ako keby bol po sviežej rannej sprche. Ibaže výraz na jeho tvári tomu nezodpovedá.

Cronenberg tuší, že o pár sekúnd nájde niečo, čoho sa už dlho obával.
V bielych perinách leží mŕtve telo, tentoraz jeho vlastné. Najprv pred ním zostal stáť. Po chvíli sa k nemu priblížil. A nakoniec urobil aj posledný krok.
Prečo si smrť nedokážeme predstaviť
Krátky film, v ktorom sám vystupuje v živej aj v mŕtvej verzii, nenakrútil majster hororu náhodou.
Jediné, čo kedy Davida Cronenberga zaujímalo, bola ľudská existencia a tú vždy vnímal len a len fyzicky. Sme iba telo, viac nie, nič iné nemáme. Keď zomrieme, úplne zomrieme.
Celú kariéru nakrúcal hororové filmy s tajomstvom: čo sa nám s telom deje? Kde sú jeho limity a kto ich má pod kontrolou?