Fotograf Dezo Hoffmann má neuveriteľný životný príbeh, o ktorom by sa dal nakrútiť hollywoodsky veľkofilm. Kým sa tak stane, môžeme si pozrieť nádhernú knihu, ktorú o práci banskoštiavnického rodáka Deza Hoffmana pripravil Marian Pauer.
Slovenský fotograf uprostred toho najbláznivejšieho swingujúceho Londýna. Ako sa Dezo Hoffmann dostal z konca sveta do jeho popkultúrneho stredu?
Nebola to priama a jednoduchá cesta. Hoci sa v Žiline vyučil za kníhviazača, vybral sa na skusy do Prahy. Zoznámil sa s rakúskou herečkou Hedou Kieslerovou a stal sa členom štábu kameramana Otta Hellera pri nakrúcaní filmu Extáza režiséra Gustáva Machatého. Film spôsobil rozruch, do dejín kinematografie sa zapísal tým, že Heda sa ako prvá herečka objavila na plátne v „Evinom rúchu“.
Tomáš Hulík: Slovensko nám mizne pred očami Čítajte Možno práve Heda pomohla Dezovi k stáži v americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox v Paríži, pretože aj jej cesta do Hollywoodu viedla cez Paríž a Londýn, kde sa zoznámila s Louisom Burtom Mayerom, spoluzakladateľom štúdia Metro-Goldwyn-Mayer, ktorý jej vymyslel umelecké meno Hedy Lamarr.
Začínal teda ako filmár?
Prvú veľkú kameramanskú skúšku Dezo podstúpil v Habeši (dnešnej Etiópii), kam ho vyslali ako frontového korešpondenta. Zrejme sa jej zhostil dobre, lebo priamo z Afriky ho poslali do Barcelony, aby nakrúcal Olimpiad Popular, olympiádu, ktorou chcel pokrokový svet vyjadriť nesúhlas s olympiádou v Berlíne, kde už vtedy bol pri moci Hitler.
V Španielsku však vypukla občianska vojna, namiesto na štadión išiel Dezo na barikády, ako člen interbrigadistického novinárskeho združenia. S americkým spisovateľom Ernestom Hemingwayom a fotografom maďarského pôvodu Robertom Capom vraj vytvorili nerozlučnú trojicu.
Keď sa mu pokazila kamera, začal fotografovať, trikrát bol zranený, najmä posledné zranenie bolo vážne. Po rehabilitácii ušiel z internačného tábora v Pyrenejách do Anglicka, kde sa pridal k československým jednotkám. Oženil sa s Lilian, Angličankou ruského pôvodu, a po vojne sa usadil v Leicestri. Otvoril si tam nahrávacie i fotografické štúdio.
Uvedomil si však, že všetko podstatné sa deje v Londýne, preto tam v päťdesiatych rokoch začal fotografovať pre celoštátne denníky a časopisy. Zlom v jeho kariére nastal v roku 1955, keď sa stal reportérom hudobného týždenníka Record Mirror a vo štvrti Soho si otvoril fotografické štúdio.
Viete si predstaviť, že by sa dnes, v tom húfe prekážok všelijakých promo-tímov a vydavateľstiev mohol niekto stať len tak dvorným fotografom?
Dvorným fotografom sa len tak niekto nemohol stať ani v rokoch minulých. Fotografia, ako aj iné odvetvia ľudskej činnosti, prešla osobitým vývojom. Od camery obscury, ktorá uľahčovala prácu najmä maliarom, cez štádiá rozsiahlej analógovej éry, v ktorej si profesia fotografa vyžadovala teoretické vedomosti i praktické skúsenosti a remeselnú zručnosť, až po súčasnú digitálnu dobu.
