"Každý sa s tým, že patrí k menšine, musí vyrovnať sám. Niekto to poprie a ani neprizná, že vie hovoriť po maďarsky, ja som to využila. Som rada, že môžem chodiť hrať aj do Maďarska," hovorí jedna z najobsadzovanejších slovenských herečiek na Slovensku i v Čechách JUDIT BÁRDOS.
Hneď za prvú úlohu vo filme Dom zožala všetky slovenské filmové ceny, no aj neúspechy považuje za dobrú školu. Naučila sa, že herectvo je jej obživa, nie len zábava.
V rozhovore hovorí aj o tom, prečo presedlala z klavíra na herectvo, prečo nečítala Jozefa Maka, v ktorom si zahrala, načo využíva hudobný sluch aj to, s ktorými ľuďmi sa jej sníva po slovensky a s ktorými v obrazoch.
Pre rolu bežkyne vo filme Fair Play ste museli trénovať beh. Naučili ste sa v poslednom čase niečo nové aj pre inú filmovú rolu?
Vo filme Fašiangy som mala dojiť kravu, tak som sa učila dojiť, na koze. Nakoniec to však pri filmovaní vôbec nebolo treba.
A nedávno som sa zas naučila tkať. V českom filme Poslední závod, hrám manželku slávneho českého lyžiara Bohumila Hanča, oni si spolu privyrábali tkaním. Tak som si cez internet našla pani v Komárome, v maďarskej časti Komárna, a u nej som sa naučila tkať.
Typické pre natáčanie však je, že vždy je napokon všetko inak. Tkáčsky stav, na ktorom som si to naskúšala, bol úplne iný, ako priviezli z krkonošského múzea a zmontovali ho tesne pred nakrúcaním. No bola to zábava a nová skúsenosť.
Plánujete v tkaní pokračovať?
Myslela som si, že budem veľmi cool, keď budem tkať rôzne veci a budem všade hovoriť, aká som ja fantastická. Bolo to však veľmi náročné, bol to starý stroj, viackrát sa mi to zaseklo, takže neprirástlo mi to k srdcu.
Na Nový rok RTVS odpremiérovala film Jozef Mak, v ktorom hráte i vy. Klasika Jozefa Cígera Hronského, z ktorej všetci poznajú výrok „Trp, Jozef Mak. Človek – milión si...“, ale málokto toto povinné čítanie aj čítal. Vy ste na tom ako?
