Je to len šesť slov. Otázka a odpoveď. Verejne si ju položil a sám si na ňu odpovedal člen Štátnej rady vojnovej Slovenskej republiky deň po tom, ako krajina spustila deportácie slovenských Židov. Šesť autentických slov uchováva zažltnutá zápisnica.
Zazneli 26. marca 1942 na rokovaní Štátnej rady, jedného z najvyšších orgánov vojnového režimu, ktorý mal úlohu poradného orgánu prezidenta a tvorili ho poprední predstavitelia verejného života, politici, zástupcovia katolíckej aj evanjelickej cirkvi. Vypočuli si referát o tom, ako štát obral vlastných židovských občanov o všetky práva a majetok a spúšťa ich deportácie.
Väčšina členov Štátnej rady sa o Židoch vyjadrovala cynicky, vôbec sa nezaoberala ľudskou dôstojnosťou a životmi, na pretras prišli nanajvýš tí, ktorí si chceli zachrániť život prestúpením na katolícku vieru.
“Stali sa Židia prekrstením Slovákmi? Nie!
„
Ani oni sa nevyhli deportáciám, podľa niektorých kňazov však mali byť v koncentračných táboroch oddelení od bývalých spoluvercov.
V tej chvíli vstúpil do diskusie patológ, univerzitný profesor František Šubík. Podotkol, že na problém sa nedá pozerať len z náboženského hľadiska, a vyriekol tých šesť slov: "Stali sa Židia prekrstením Slovákmi? Nie!"
Meno lekára dnes prakticky nikomu nič nepovie. A tieto jeho slová sa nikde neuvádzajú. Ide pritom o civilné meno Andreja Žarnova.
Slovenského básnika, o ktorom sa za komunizmu nesmelo hovoriť, a po jeho páde sa mu dostalo víťazného návratu do literatúry. Skloňuje sa jeho láska k rodnej hrude aj antikomunizmus, píše sa, ako pomohol pri odhaľovaní masakru poľských elít v Katyni.
Nadšene o ňom referujú neonacisti, ale oslavný dokument odvysielala aj verejnoprávna RTVS. Mesto Trnava mu udelilo čestné občianstvo a len nedávno mu tam odhalili aj pamätnú tabuľu.
Rasové teórie a nadšenie pre nacizmus
Básnik Žarnov nesedel v Štátnej rade vojnového štátu náhodou. S režimom bol úzko spätý, bol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), vedúcim zdravotného oddelenia ministerstva vnútra, čo v tých časoch značilo, že de facto bol šéfom slovenského zdravotníctva, aj prednostom jedného z oddelení na Hlavnom veliteľstve Hlinkovej gardy.
