Rocková hudba na Slovensku funguje dlhé roky ako milý klub, kde sa každý s každým pozná a hudobná produkcia je trochu predvídateľná. A odrazu sa vám do rúk dostane autorský projekt, hudobne zrelý, pestrý, textovo zvláštny, znepokojujúci. Marian Zima pripravoval svoj album Story: Potlesk v stoji, viac než štyri roky.
Keď som počúval celý album Story, akoby ma niekto oberal o posledné zvyšky ilúzií. Story mi pripadá ako príbeh, v ktorom sa svet mrví, rozpadáva. Baroková márnosť nad márnosť?
Bagala: Nevedel by som prísť o to, čo som rozvíjal celý život a ísť robiť do kancelárie Čítajte Nebolo to vedomé. Asi to vyviera niekde z hlbších sfér. Jednotlivé piesne sú jednotlivými príbehmi, autentickými emóciami, ktoré vyvreli na povrch. Pravá tvorba je vždy aj psychohygienou autora. Umiestnením skladieb spolu a za sebou sa vytvoril zasa nejaký iný tvar, iný svet, ktorého vyznenie úplne presne ani neviem posúdiť. A ani to už nie je na mne. To, čo je tam vložené, si už každý musí „vybrať“ sám. Ak sa mu, pravda, žiada pátrať pod povrchom, čo sa ľuďom chce čoraz menej. V tých skladbách – napríklad v piesni Kontinuum – je však ukrytá aj nádej, že nie sme sami. Že to, tým, čo prežívame, už niekto prešiel a prežil to.
Po hudobnej stránke je to album pestrý, od blues-rockovej Bojím sa nočných zvonení s Petrom Lipom, otváraciu elektronicko-alternatívnu Potlesk v stoji s Milanom Kňažkom, cez temer industriálnu Bratislava, Aupark s výborným Milanom Ondríkom, až po typické skladby, ktoré by v USA niesli označenie AOR, teda adult oriented rock. Prečo práve takáto žánrová, mimochodom suverénna (- nevadí?:-), pestrosť?
Robím len to, čo nazývam „zaopatrovaním“ pesničiek. Keď ich už privediem na svet, musím sa o ne postarať. V mojom ponímaní, podobne ako je každé dieťa individualitou, si každá skladba žiada osobitý prístup, iné oblečenie, hľadá si iných kamarátov. Prirodzene mi to vyplynie do nejakého tvaru. Je jednoduché robiť žánrové albumy, využívať schémy. Aj pre mnohých ľudí je jednoduchšie dostať to, čo už poznajú, čo očakávajú. Ja hľadám poslucháčov bez predsudkov a s otvorenou mysľou, ktorí sa chcú nechať prekvapovať.
Story je štúdiový autorský projekt, ktorý vznikal niekoľko rokov. Čo je nie typický domáci spôsob produkcie hudby. Prečo ste sa rozhodli práve pre takýto prístup, vytvoriť takéto svojbytné dielo vybočujúce z radu?
Asi najlepšia odpoveď na vašu otázku je – nerozmýšľal som nad tým. Tvoril som postupne, bez plánov, čo z toho napokon bude, aké to bude a tak ďalej. Album vznikol vlastne takpovediac en passant, mimochodom. Keď som začal s pesničkami, absolútne som nevedel, čo bude o pár rokov. Ja to vnímam ako akési zastavenie sa na dlhej ceste, možnosť istého zhrnutia istého časového úseku.
