Teoretický fyzik Samuel Kováčik je slovenský popularizátor vedy. Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi. Fyzika ho baví a aj prostredníctvom knihy Obyčajné zázraky sa usiluje o to, aby nadchla aj ostatných. V roku 2016 založil projekt Vedátor a aktuálne pôsobí na FMFI UK, kde získal dizertáciu. Po nej pôsobil na dublinskom Inštitúte pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie.
Dystopický obraz spoločnosti, ktorého náčrt už má ľudstvo rozkreslený Čítajte Koncom minulého roka vám vyšla kniha Obyčajné zázraky. Dlhodobo pôsobíte ako popularizátor vedy, kniha bola asi logickým ďalším krokom. Podľa vašich slov z úvodu knihy ste ju písali sám, bez pomoci literárne skúseného odborníka. Ako dlho ste nad jej vytvorením uvažovali? Mali ste pred jej písaním nejakú osnovu a materiál, podľa ktorého ste postupovali?
Kniha je jednou z vecí, ktorou som chcel popularizáciu vedy začať. Keď som založil Vedátora, premyslel som si aj koncept knihy. K písaniu som sa však dostal raz za mesiac a cítil som, že sa mi postupne mení štýl, tak som to odložil. K pravidelnej práci na knihe som sa vrátil až neskôr. Mal som premyslený názov knihy, jej hlavné posolstvo a z čoho bude poskladaná – teda z kratších kapitol ponímajúcich rôzne fyzikálne koncepty. Potom stačilo „už len“ vyplniť detaily.
Ste vedec a popularizátor vedy. Znamená to, že vedecké a odborné témy dokážete podať jazykom prístupným širokej verejnosti, čo ste dokázali v množstve popularizačných článkov, príspevkov a podcastov. Aké náročné je písať o témach, ktoré ľudia obvykle za zábavné nepovažujú, tak aby pritiahli a aj udržali ich pozornosť?
Je to, myslím, relatívne jednoduché pre človeka, ktorého také veci bavia. Radosť z nich len posúva ďalej, nemusí ju generovať nanovo. Mňa príroda fascinuje a len sa stručne snažím vysvetliť prečo.
(zdroj: Foto - Archív SME)Zo začiatku som sa však musel vypísať, keď mám teraz nejakú zaujímavú myšlienku alebo metaforu, krátky článok o nej napíšem za 30 až 60 minút, takže to zvládam pokojne po večeroch či pred raňajkami. Zo začiatku mi to však trvalo. Vtedy som však bol sám v Írsku, pár mesiacov som býval ďaleko od všetkého a mal som čas sa vypísať.
V úvode knihy, v prvých dvoch vetách spochybňujete, že ľudia si môžu o fyzike, respektíve o knihe o fyzike myslieť, že by mohla byť pútavá. Sústredili ste sa skôr na lákavejšie témy, ktoré pozornosť čitateľa udržia intenzívnejšie a dlhšie, alebo ste sa usilovali spracovať aj tie na prvý pohľad menej pútavé či známe, ktoré však ako odborník poznáte a rozumiete im a považujete ich za podstatné?
Richard Feynman raz povedal, že všetko je zaujímavé, ak sa dostanete dosť hlboko pod povrch. Takže výzvou je udržať pozornosť čitateľa natoľko, aby ste sa k tomu stihli dostať. Bolo mi jasné, že sú kapitoly, pri ktorých tá „odmena“ príde neskôr, snažil som sa, aby tie neboli hneď na začiatku knihy.
Knihu som usporiadal tak, aby sa čitateľ postupne oboznámil s tým, ako svet vnímajú fyzici a fyzičky. To teda znamená, že začíname s dobre známymi a bežnými vecami, ako napríklad s pojmom energia. Kým sa dostaneme k zložitejším myšlienkam, myslím, že je čitateľ už rozbehnutý, a tak bez problémov pokračuje ďalej.
