Venovať sa najnovším storočiam ľudskej (a najlepšie európskej) histórie je vďaka písomným prameňom bežné. Kto chce „zablúdiť“ až trinásťtisíc rokov do minulosti, potrebuje odvahu a výnimočný rozhľad. Jared Diamond má oboje, a tak sú jeho Osudy ľudských spoločností novátorské fascinujúcim spôsobom.
Rasizmus je ešte hlúpejší, ako sa zdal
Diamond je moderný polyhistor. Zaoberá sa geografiou, ekológiou aj evolučnou biológiou. Dokázal prekročiť prísne hranice vedy, jeho knihy sa stali bestsellermi. Vyslúžil si dokonca Pulitzerovu cenu za literatúru faktu.
Muž, ktorý sa zobudil uprostred noci Čítajte V Osudoch ľudských spoločností sa dôsledne a súčasne prekvapujúco snaží zodpovedať na otázky, ktoré stále trápia myseľ súčasníkov. Napríklad táto: „Prečo sa kapitalizmus nevyvinul v domorodom Mexiku a moderné vedecké skúmanie v Číne?“ V priebehu 13-tisíc rokov sa niekde zrodili priemyselné spoločnosti, a inde zostali lovci zberači s kamennými nástrojmi.
Prirodzene, vysvetlení je dosť. Mnohé z nich sa však točia stále dookola. Zdôvodňujú rozdielne príbehy vývoja len druhoradými dôvodmi (tradíciami či náboženstvom), tie však majú svoje vlastné prapríčiny.
Autor priznáva veľmi konkrétny motív svojej knihy. V roku 1972 ako biológ skúmal evolúciu vtákov na ostrove Nová Guinea. Stretol na pláži tamojšieho politika. Vyžarovala z neho charizma a energia. Napriek priateľskej atmosfére rozhovoru bolo cítiť aj napätie, pretože ostrov bol v posledných dvoch storočiach kolonizovaný bielymi Európanmi. A hoci sú Novoguinejčania v priemere rovnako schopní ako Európania, jedni sa tešili vysokej životnej úrovni a druhí boli považovaní za primitívov.
(zdroj: Foto - Archív SME)Túto otázku vyvolanú nerovnomerným rozložením bohatstva nemožno ignorovať, pretože stále spôsobuje konflikty a hlboko zakódované pocity nespravodlivosti. „Prečo si domorodí Američania, Afričania a austrálski aborigéni nepodmanili Európanov a Ázijčanov?“
V genetike a mentálnej vybavenosti rasy to nie je. O tom je Diamond od prvej chvíle presvedčený. V jeho prípade však nejde iba o humanisticky vyzerajúcu naivitu, ale dôsledne vyargumentovaný výklad súvislostí.
Autor pre náročných (povedané inak lenivých) novinárov zhrnul celú viac ako 500-stranovú knihu do jednej vety. Bola by škoda ju nevyužiť. „Rozdielny priebeh historického vývoja jednotlivých ľudských skupín vyplynul z odlišných životných prostredí, nie z biologických rozdielov medzi samotnými ľuďmi.“
